Kde sa vzala tu sa vzala, jedna veľká NULA celú Zem pohltila… a tak sa hodnota pomaly ale isto do prázdna vytratila. Ktože nám ju vyprázdnil? Aby sme sa nehanbili, hodíme tú vinu na neviditeľnú ruku trhu. A tá ruka, ktorá riadi trh, je ozaj bez hlavy? Alebo aj tá hlava je dočista prázdna a všetko okolo seba vyprázdňuje, aby svoju prázdnotu aspoň trocha vyplnila.
Je pravda, že nikto sa necíti dobre, keď je osamelý a tak aj tá jedna hlava prázdna postará sa, aby všetky ostatné hlavy boli vyprázdnené. Potom už nikto nikdy žiadne skutočné hodnoty nevytvorí a ani správne nezhodnotí.
Formálnym jazykom povedané, more nekvality potopilo kvalitu, chaos rozhodil usporiadanosť, nefunkčnosť zvíťazila nad funkčnosťou a nezmysel prekrútil zmysel. V tejto súvislosti sa nám ponúka k úvahám niekoľko otázok:
Aká je hodnota slova?
Aká je hodnota poznania?
Aká je hodnota tvorivosti?
Aká je hodnota života?
Konkrétne cifry by sme márne hľadali v excelovských tabuľkách. Je to len pochopením zmyslu a opodstatnenosti života samotného, predmetov, javov a stavov v rámci celého systému. Ak pochopenie nie je, tak nie sú ani hodnoty. To je ľahká matematika. Keď nám dlhodobým vyprázdňovaním hodnoty zmiznú z pódia, na scénu prichádza CENA. Namyslená celebrita si rázne začne diktovať svoje podmienky, že aj znehodnotená mena je z toho celá vyjavená.
Cena vzduchu bude XY!
Cena vody bude XY!
Cena svetla bude XY!
Cena chleba bude XY!
Tak nám v cene XY, čuduj sa svete, pribudnú ďalšie nuly, teda cena sa nám niekoľkokrát znásobí. Ktože nám ju znásobil? Človek neznalý? Ale ba! Je to zasa tá neviditeľná ruka trhu, ktorá podľa svojich potrieb len premiestňuje – z miesta nedostatku do miesta prebytku. /Zisky majú iné zákonitosti a nie sú to zákony termodynamiky/
Čo by ste čakali od prázdnej hlavy? Ona robí len to, čo vie. Keby totiž vedela čo robí, nebola by prázdna a už nikdy by to nerobila. Áno, robí „len to“, že najprv všetky ľudské hodnoty zneváži a potom zdroje nevyhnutné k prežitiu, predraží.
Myslíte, že zmyslom ľudskej existencie by mal byť život jednej veľkej NULY, za ktorý si tá ľudská NULA každý deň zaplatí vysoké ceny, dane aj odvody? Potom by asi platilo aj parafrázované porekadlo:
„Za prázdnotu na žobrotu.“
V tomto momente ako na zavolanie prichádzajú úvahy o správnom hospodárení. Čo nie je nič iné, len porozumenie skutočným hodnotám.
Každé ľudské dielo začína myšlienkami, keď sú zložité a pospájané v súvislostiach, je to zámer. Do zámeru vkladáme svoje oduševnenie a želáme mu zo srdca zdar. Zámer môže trvať hodinu, deň, ale aj niekoľko rokov a my mu venujeme pozornosť, čas a energiu. Málokedy si všimneme a uvedomíme, že sme do toho dali kus svojho života a to obrazne aj doslovne. Poznanie celého tohto procesu ozrejmí, že je to hodnota ľudskej životnej sily prejavenej v tejto skutočnosti mnohokrát k úžitku celej spoločnosti. Tak ako poznaním zhodnotíme svoje vlastné dielo, dokážeme potom správne zhodnotiť aj diela iných.
Príklad: Nie je znakom znehodnotenia, keď „nehodný“ pekár, ktorý každý deň za úsvitu vytvára hodnotu – čerstvý chlieb, nemá na nájomné? Aká je potom hodnota jeho práce, jeho životnej sily a života samotného? Kto to znehodnotil a kto ocenil? Podobných príkladov by bolo za vagón.
Až skúsenosťami a hlbokým porozumením prichádza človek mysliaci k poznaniu skutočných hodnôt. Potom je mu úplne jasné aká je hodnota upečeného chleba, čistého vzduchu, čistej vody, aká je hodnota zdravia, krásy, slov aj vzťahov. Dokonca aj pojmy, ktoré sa považujú bežne za abstrakty ako pravda, sloboda a spravodlivosť, nie sú už pre neho prázdne slová ale hodnoty naplnené obsahmi.
Resumé
Najvyššou hodnotou je život a jeho poznanie o sebe. Preto je trestuhodné, ak dochádza k obmedzovaniu prístupu k poznávaniu alebo k vyprázdňovaniu slov, ktoré sú nástrojom v poznávaní. Z toho sa dá vypočítať jednoduchá rovnica: Prázdne slová iba zbytočne pri hube víria prach a nesmerujú k pochopeniu, preto je ich hodnota NULA. /Niektoré prázdne hlavy si svoje prázdne slová vysoko cenia a nechajú si ich celkom slušne zaplatiť./
Ak je poznávanie podporované spoločnosťou aj jednotlivcom, tak prostredníctvom neho môže ľudská bytosť vytvoriť svoju zmysluplnosť a sebahodnotu. Zo zmysluplnosti sa potom rodí jedinečná tvorivosť, ktorá zviditeľňuje krásu a úžitok pre ducha, dušu aj telo a tak aj veci dennej potreby premení na poklady významnej hodnoty.
Majte vždy blízko poruke svoje výpovede o zmysle, opodstatnenosti a sebahodnote. Za žiadnu cenu nedovoľte vyprázdňovať svoju vnútornú hodnotu, hodnotu slova ani hodnoty iných. Na vaše porozumenie aj tak ruka trhu /našťastie/ už nečiaha.
Poznámka redakcie: Pozrite si hodnotnú výpoveď o ľudských hodnotách, ktorú pred 55 rokmi predniesol Majster Werich. Isto uznáte, že pre pochopenie hodnôt čas ani vzdialenosť nie je prekážka, práve naopak.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
Potrebujete radu alebo osobnú konzultáciu? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a dáme hlavy dokopy.
