Nenávisť

Nenávisť alebo život s nepriateľom

posted in: Blog | 0

„Ohováranie a nenávisť nezastaví sa len pri mne, zastihne mnohých.“ Tieto slová vyriekol Sokrates vo svojej obhajobe a Platón ich zapísal.

Áno, nenávisť v behu stáročí zastihla mnohých. V posledných dvoch rokoch sme si /hádam/ na to aj zvykli. Alebo nie? Ak ste ju zakúsili z jednej alebo druhej strany a vôbec vám nechutí, /tak ako mne/ poďme nenávisť pristihnúť rovno pri čine alebo odhaliť jej podstatu a tak ju zastaviť ešte skôr, než má šancu naplno sa prejaviť.

Ak má človek pridlho strach, strach zo straty alebo zažil stratu reálnu, rodí sa v ňom frustrácia, prázdnota, depresia, apatia a potom stačí už len prstom ukázať na niekoho, kto je za to vinný. A je to tu – frustrácia zmení sa na agresiu. Agresia, ktorá v ňom aj tak dlho driemala, ale bola bez mena, zrazu získa tvár a bude konkrétna a adresná. Podľa podobného scenára bola zosnovaná v minulosti aj krištáľová noc. /Aj dnes musí ísť o veľa, keď Fb povoľuje adresnú nenávisť. Áno, ide o veľa – ide o všetko – ide o moc./

Pýtate sa akým spôsobom sa apatia zmení na agresiu? Zoberme si na pomoc fyziku. Každý systém, na to aby sa udržal v stabilite, musí vyvažovať dve protichodné sily – silu dostredivú a silu odstredivú. V prípade ľudských emócii to znamená, že strach, smútok, obava je kompenzovaná hnevom, agresiou a nenávisťou. Ak je jedna zložka dlhodobo v presile, o to väčšia reakcia nastane na jej vyrovnanie. Pri sústavnom preťažovaní však systém už nedokáže sily vyvažovať a nastáva znefunkčňovanie – rozpad – entropia.

Je jedno akým extrémom sa začne na emočnom bojovom poli. Vždy je to prehra. Človek tu prichádza o to najcennejšie, o svoju životnú silu. Čo sa neskôr prejaví na jeho zdraví telesnom aj duševnom. Ak sa nekontrolované duševné prejavy stanú javom celospoločenským, tak spoločnosť bude rovnako slabá, chorá a nefunkčná.

Pokračujme ale v našom skúmaní ďalej. Z čoho vzniká strach? Z čoho vzniká strata? V bazálnej rovine vnímame strach ako pud sebazáchovy. Ten v sebe skrýva strach zo straty istoty, bezpečia, v realite prejavené sú to strata práce, strata strechy nad hlavou, strata zdravia, strata duševných stimulov, strata sociálnych vzťahov, strata slobodných prejavov. Je to skrátka strach z ohrozenia na existencii a aj na živote.

Stratou veľmi bolestnou je strata predstáv /ilúzií/ o svete a o sebe, čo môže pokračovať stratou zmyslu života. A to už je len krok do ťažkej depresie alebo šialenstva, kde už čaká posledná strata a tou je vlastná identita.

Pocit zo straty nikdy nie je voňavý, ale je možné ho sofistikovane vytesniť alebo začierniť, podobne ako nevhodné slová v pofidérnych zmluvách. Ako na to? Túžby a ilúzie sú vždy po ruke a sú tak ľahko dostupné. Viete, keď si dáte panáka alebo do žily dávku heráku, vaše vnímanie sveta aj samého seba bude diametrálne iné, také farebnejšie a chutnejšie. Nemusíte sa však ísť hneď opíjať, či sfetovať, tieto kúzla dokážu aj tie „pravé“ slová a obrazy v reklamách, správach, statusoch, videách a sú v ľudskej mysli podprahovo a natrvalo uložené…aby raz…v ten správny čas vykonali svoje dielo skazy vo vedomí. /Len producenti musia byť dostatočne aktívni a dostatočne trpezliví./

Čomu to všetko slúži? Slúži to len jednej veci a to moci. Jediným skutočným nepriateľom moci je rozum. Rečou minulej totality je to triedny nepriateľ. A preto sa bude každý vládca snažiť meniť ľudí na hlúpych vazalov. V praxi to znamená, že bude:

– zhoršovať existenčné podmienky na tisíc spôsobov pod stovkami zámienok, vytvárať umelo nedostatok zdrojov, tovarov a služieb, čo vedie k strate, strachu a frustrácii.

– znemožňovať riešenie problémov dostupnými prostriedkami, čo vedie k bezradnosti a bezmocnosti.

– ponúkať ilúzie a jalové túžby, čo vedie k závislosti a nesamostatnosti.

– vytvárať nepriateľa a podnecovať k nenávisti, čo vedie k slabosti tela a duše.

– zabraňovať prístupu k informáciám, poznávaniu, vzdelávaniu a tvorivosti, čo vedie k slabosti ducha.

Podčiarknuté a spočítané: Každý vládca bude za každú cenu prebúdzať zviera v človeku a zviera pospáva hlboko v génoch každého z nás. /Urážajú nás?/ Mňa už ani nie, aspoň viem s kým mám tú česť. Keď zviera totálne ovládne človeka, potom vládca jedným lusknutím ovládne zvieratá. Potrebuje na to len cukor a bič. A čo urobí človek-pavián? No, každý pavián je vďačný za banán. Je pyšný a bije sa do pŕs ako všetko správne vykonal. Správne vrieskal, správne pľuval, správne pomáhal, správne udával, správne nenávidel a hlavne – správne poslúchal. V tom zápale divokom ani nezbadal, že je za plotom a stal sa zvieraťom. Darwin by sa čudoval a hneď by išiel svoju teóriu prepísať, lebo premena človeka na zviera sa volá deevolúcia a nemusí to byť ilúzia.

Resumé

Nenávisť je nebezpečná zbraň, zničí všetko, čo jej príde do cesty a z toho plynie poučenie: Ľudia, preboha, nenechajme sa nachytať na kadejaké ponuky a otrávené banány do ruky, aby sme neskončili ako rozzúrené paviány. /Čo to tu trepem, aké preboha? Boh si dávno zbalil kufre a odišiel do inej, bezpečnej destinácie, lebo uvidel, že jeho dielo mení sa v peklo./

Všetko je možné zmeniť, aj život na Zemi. Pre svoj zdarný vývoj už viac nepotrebuje hrdinov, vazalov ani miliardy opíc, ale potrebuje 3P, teda Pokoj, Premýšľanie a Pochopenie. A čo so strachom a stratou? Na tieto naše chronické ľudské neduhy sa dlhodobé užívanie kvapiek nenávisti, násilia alebo ilúzií neosvedčilo, lebo má závažné, až smrteľné vedľajšie účinky. Najlepším liekom a to v biokvalite je uvažovanie.

Stratili ste teraz svoje ilúzie o svete, či o sebe? Máte chuť hodiť po mne banánom? Zvážte svoje činy, ja ani vy nie sme tu bez viny.


Poznámka redakcie: Človek nemusí byť vždy pánom tvorstva o tom rozpráva táto skvelá kniha.

Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.

Follow Lienka:

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...