Kde bolo, tam bolo …na jednom vrchu…v dome plnom prepychu žila a smútila jedna mladá žena, volala sa Mima. Aby sme boli presní, nebola to žena, ale také žieňa alebo mača nezrelé, ktorému ešte mlieko tečie po brade. Mima chodila do prvého ročníka na strednej škole a bola strašne osamelá. Všade a stále sama, dokonca aj doma. Niežeby tam neboli ľudia, ale ona bola pre nich neviditeľná. Rodičia sa vkuse hádali, mama vrieskala na otca, že chodí len za kur…i a otec naspäť mame, že ona je triezva len zarána. No, hotová tragédia!
V škole to nebolo o nič lepšie. Tu mal každý svojich fanúšikov, len ona bola pre spolužiakov priehľadná ako celofán. Premýšľala, čo by tak mala urobiť…Má sa chváliť s koľkými už spala? Aké drogy okúsila? Aké Fb výzvy podstúpila? Sem-tam si veru aj poplakala. Jediný, kto jej ležal pri nohách, bol jej verný kocúr Miňo. Každý jej pohyb, telesný aj duševný, nasledoval ako tieň. Obtieral sa, škrabkal a priadol a priadol ako živý kompresor. On jediný ju chápal, on jediný ju bez podmienok miloval.
Druhým verným priateľom, síce neživým, bol jej telefón a ten telefón jej ponúkol video a v tom videu yutuber ponúkal svoj monológ:
Keď nie si spokojný so svojimi rodičmi, tak ich vymeň!
Keď nie si spokojný so svojimi učiteľmi, tak ich vymeň!
Keď nie si spokojný so svojím pohlavím, tak ho zmeň!
V tom momente sa Mima s Miňom na kolenách rozhodla, „ja zmením od základu svoju identitu“. Mladá žena vzala mame kreditku, kúpila si zelené šošovky, dala si nastreliť dlhé fúzy a potetovať celé telo pruhmi. Bola z nej dokonalá mačacia žena a aby vám to bolo jasné, od teraz sa volá Mica.
Na druhý deň prišla do školy nahodená v mačacom outfite. Všetkým padla sánka a učke aj okuliare z nosa. Na programe bola akurát matika a otázka na Micu znela: „Tak povedz nám niečo o integráloch“. Mica nelenila a spoza lavice zamraučala. Triedou zarachotili salvy smiechu, ale učiteľke nabehali zimomriavky a v hlave otázka: „Čo s tým budem preboha robiť?“
Mačacia žena, na všetko pripravená, ponúkla triede výkladový slovník mačacej reči, aby si teda navzájom dobre rozumeli. Po prvotnom šoku vyučujúcej svitlo, že vlastne už má nejaké tie skúsenosti, veď minule sa museli učiť vo všetkých pádoch ONO a ONI, pre tých, ktorí nie sú ON ani ONA, tak prečo sa nenaučiť mňaukať. Musíme byť ku každému ohľaduplní a brať do úvahy všetky ľudsko-právne organizácie, detského ombucmana, slobodu zvierat aj verejnú mienku. Veď nebudeme predsa homofóbni, či mačkofóbni, no nie? Tak šup šup na to mňaukanie.
Na ďalší deň školník pridal k tretiemu záchodu na chodbe aj krabicu s pieskom a v školskej jedálni pribudla miska s granulátom. Týmto pádom už bola identita Mica – mačacia žena potvrdená, verejne uznaná a zároveň, škola nemohla byť nikým pranierovaná. Všetko bolo v poriadku až do chvíle, keď Georg vošiel do triedy s lustrom na hlave a striedavo zablikal. „No zbohom, nás čaká morseovka!“ vykríkla zdesením triedna.
Resumé
Ľudské predstavy môžu byť všakovaké aj od výmyslu sveta. Nič však nie je bolestivejšie ako bezradnosť, bezmocnosť, pocity odmietnutia a samoty dokopy a tieto pocity sú absolútne skutočné. Človek vždy bude chcieť dosiahnuť lepší pocit zo seba, inak mu hrozí psychický a napokon aj fyzický rozpad, čo sa rovná smrti. Ak nedokáže pochopiť príčinu vzniku svojich pocitov a sám v sebe ich zmeniť, bude znásilňovať všetkých ostatných aj vonkajšie okolnosti do svojej predstavy, ktorá je aj tak len ilúziou jeho šťastia.
Ľudia boli, sú aj budú často nešťastní, bezradní, opustení, nemilovaní, smutní aj zúfalí a vtedy prídu na pomoc okamžité marketingové triky ako ich od tých pocitov „zachrániť“ a ponúknuť im úteky od problémov do úľavy a falošnej reality. Táto ponuka je veľmi sofistikovane kalibrovaná, zabráni totiž možnosti sebapoznania. A sebapoznanie je najväčšia sila človeka, pri ktorej už nezaberá žiadna manipulácia.
Poznámka redakcie: Máte dojem, že to, čo je tu napísané, je prehnané? Je to v prvom rade satira, ktorá však nie je len tak do vetra. Pozrite si tento film a pouvažujte nad tým všetkým pokojne, s rozumom aj súcitom.
Oslovili vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.