Články autora
Je podvečer, zatvárate za sebou dvere, nechávate za sebou hluk, zhon a stres. Otvárate pred sebou ticho, oddych a snenie. Spoločnosť vám možno robí čaj, kniha, alebo pero a papier. /Ako mne/ Áno, to je samota, dôverne to poznám, je to tak príjemné, ako ponoriť sa do mora pri západe slnka… Je podvečer, zatvárate za sebou dvere, nechávate za sebou stres a víta vás...
alebo Don′t Worry Be Happy ako spieva sympaťák Bobby. Vypnúť aspoň na chvíľku ten rozkazovačný hlas v hlave, ktorý nám hovorí, čo všetko by sme mali a čo musíme. Vrátiť sa tak na moment do detstva, keď sme lietali s kamošmi po vonku, stvárali lotroviny, snívali aj za dňa, čítali pod lavicou dobrodružstvá a starosti mali naši rodičia. V bežnej rétorike majú starosti priradený...
Keď sledujete vyjadrenia akademikov o konšpiráciách a HOAXoch, nadobudnete pocit, že veľká časť národa sú samí nevzdelanci a traumatizovaní ufňukanci, lebo vraj práve takýto ľudia sú náchylní uveriť hocičomu aj tomu, že sú stále prenasledovaní, zneužívaní a manipulovaní. Argumenty odborníkov sú samozrejme odborné, a podľa nich treba informácie preberať „vždy z odborných a overených zdrojov“…Asi by bolo na začiatok vhodné čo to povedať...
Toto nie je recenzia na mrazivo satirickú knihu, ale analógia so súčasným dianím u nás i vo svete. Áno, už je tu zas, náš vzácny núdzový čas a s ním ešte horkejšie ingrediencie v pandemickom guláši. Je tu zas väčší strach o zdravie, život, existenciu…a tak, ale aj otrávenosť, odpor a vzdor. Najštipľavejšou pochutinou sú, ale nekorektné politické debaty v TV a patetické, manipulatívne...
Topánky v chladničke, tvaroh v kúpeľni, kľúče v smetnom koši…na otázku kto som, čo bolo včera a čo bude zajtra – nulová odpoveď. Tak vážení, aj takto vyzerá demencia. A načo to vôbec rozoberať, keď vás sa to netýka? Čo nebolo, môže byť, preto o tom treba písať aj hovoriť. Začneme folklórom: Demencia, demencia, kde ťa ľudia berú, na horách nerastieš,...
Keď som pred 10 rokmi videla tento film, povedala som si, že je to zaujímavé fantasy na zamyslenie, ale úplne vymyslené. Aby ste nemuseli hneď pozerať film, ale pokračovať v čítaní, príblížim vám dej: Príbeh sa odohráva v Japonsku, kde si osamelý muž kúpi nafukovaciu pannu, rozpráva sa s ňou, večeria, oblieka ju a ukladá spať. Až jedného dňa panna ožije...
Alebo sa rovno radšej zabiť? Čo vy na to pán Shakespeare? Znaven tím vším, já chci jen smrt a klid, jen nevidět, jak žebrá poctivec, jak pýchou dme se pouhý parazit, jak pokřiví se každá věc, jak trapně září pozlátko všech poct, jak dívčí cudnost brutálně rve chtíč jak sprostota se sápe na slušnost, jak blbost na schopné si...
Takto začal telefonický rozhovor s asistentkou známeho a nemenovaného mobilného operátora. Samozrejme s upozornením, že v rámci skvalitňovania svojich služieb bude hovor zaznamenaný. /Možno by bolo vhodné pridať upozornenie: H o v o r í k v á m a u t o m a t…h o v o r í k v á m a u t o m a t…/ V zápätí totiž nastala 5 minútová nepretržitá slovná paľba. P....
Nemáte vlastné zdroje poCOOPE? Zjednoťte sa s božským ZDROJOM a zažijete osvietenú cestu /s/ RAJOM – rovno k duše výpredajom. Určite sa k vám už doniesli ezoterické klebety, že najbezpečnejšia je cesta do Jednoty, jediným snom je spojiť sa so Zdrojom, že lepšie je nepoznať minulosť a netvoriť budúcnosť, skrátka a dobre – treba žiť jednoduchý, blažený život. Neverte...
Nebudeme tu dnes spolu uvažovať o zámene manželiek ani o rýchlych premenách škaredého káčatka na TV celebritu, ale o tom ako ľahko sa dá stratiť v ľudskom bytí, keď v nepoznaní zamenia sa pojmy a dojmy. Už ako deti sme chceli napodobniť hrdinov z rozprávok a príbehov. Do akej miery je možné niekoho alebo niečo napodobniť? Nuž, buď je to len ploché zrkadlenie alebo postupne...
Lienka