Je skoro ráno, digitálne presne 04:25. Práve v tejto chvíli sedia za stolom tri ženy, debatujú a popri tom popíjajú fernet. Asi aj oni majú svoje horké dni a v tej horkosti si vzájomne ošetrujú rany. Kto to je? Len ťažko by ste ich spoznali. Majú síce ušľachtilé črty, hlboké oči a aristokratické pohyby, ale inak sú zohavené na tele aj na duši. Nie je to nik iný ako Pravda, Sloboda a Spravodlivosť.
Všetky tri sú väznené proti svojej vôli vo verejnom dome a na tomto málo vznešenom mieste sú nútené poskytovať sexuálne služby. Áno, čítate správne, denno denne sú znásilňované na tisíc spôsobov všetkými možnými praktikami a často im ide aj o holý život. /Milí čitatelia, uráža vás to? Poburuje?Znechucuje? Aj mňa, ale čo je pravda, nie je hriech./ Vypočujme si ich rozhovor…
Sloboda: „Mňa už hádam z tohto bordelu aj sekne. To je na nevydržanie!“
Spravodlivosť: „Aj ja sa pýtam, dokedy ešte? Moje váhy sú toľkou nespravodlivosťou úplne rozhodené. Budú potrebovať asi nové ciachovanie.“
Pravda: „Poviem vám na rovinu, že nepoznám dňa ani hodiny kedy toto utrpenie skončí, ale zato vám poviem šokujúcu a pravdivú informáciu. Viete, že sme pri týchto aktivitách fotografované, filmované a draho predávané?
Sloboda: „Čože? To nemyslíš vážne! Veď to je porušovanie slobody súkromia.“
Spravodlivosť: „Keď ľudia na vlastné oči takúto neprávosť vidia, prečo nezakročia?“
Pravda: „No, ale oni vidia niečo iné – vyretušované, odfiltrované a zostrihané obrázky. Vo výslednej verzii sme krásne, majestátne, usmiate a vzorne stojace pri tých, ktorí nás znásilňujú.“
Sloboda: „Myslíš, že keď je tu sloboda prejavu, tak môžeš takto dezinformačne tárať?“
Pravda: „Moje milé, nalejme si čistého fernetu. Sloboda prejavu tu je, ale po ňom už nie. A ja hovorím vždy pravdu, samozrejme, keď mi dovolia aspoň otvoriť hubu.“
Spravodlivosť: „Nechce sa mi veriť, žeby ľudia boli takí slepí. Veď len zvážte, oči majú a nevidia?“
Sloboda: „Asi majú pásku na očiach ako ty.“
Pravda: „Mnohí sú slepí aj bez pásky. Oni sú totiž duchom slepí a svojim chabým zrakom vidia len fejky.“
Spravodlivosť: „Ale no tak, no tak, s rozvahou…nebuďme k nim nespravodlivé. Čo keď ich vnútorný zrak zastiera len obrovský strach? Veď pozrieť sa pravde do očí, to chce neraz veľkú odvahu. Nemám pravdu?“
Sloboda: „Apropó, neplatí náhodou aj to, že pravda oslobodzuje?“
Pravda: „Trafili ste obe do čierneho. Kto sa bojí nech nechodí do lesa, teda vlastne do života. Život predsa nie je rajská záhrada, ale záhrada plná rizika a s tým treba počítať. Pravdou je aj to, že odvaha sa nedá predať ani kúpiť, skrátka musí to každý sám za seba skúsiť. Ako sa tak dookola rozhliadam, niektorí už nabrali odvahy a vidia už na obe oči, teda v súvislostiach a niektorí majú aspoň jedno oko rozlepené. Nechcem sa hrať na prozreteľnosť, ale vidím to nádejne.“
Spravodlivosť: „Myslíš, že tvoje slová majú váhu aj pre niekoho iného, okrem nás?“
Pravda: „Aby môj hlas mal adekvátnu váhu, chce to nielen ľudskú odvahu, porozumenie, ale aj čas. Mohla by som to teraz povedať archaicky, ba priam až mysticky. Že čo je v hlbinách ducha pochopené, bude raz aj na povrchu prejavené. To zízate, čo? Ja nie som zas až taký suchár ako vyzerám.“
Sloboda: „No, dobre, dobre…pochopili sme, že nie len s rozumom, humorom ale aj s fernetom ide všetko ľahšie. Nalejme si teda ešte za jeden, ale spravodlivo – po rysku a pripime si spolu na ľudskú odvahu.
Resumé:
Pravdu, Slobodu a Spravodlivosť možno znásilňovať takmer až k smrti, ale raz sa budú všetky tri pýtať znova na tento svet. Nie je možné oživiť ich memorovaním poučiek, zákonov, dohovorov a kódexov. Tieto tri dámy zviditeľňujú sa náročne, bolestivo a trpezlivo v otázkach, odpovediach, úvahách, prežitých a pochopených skúsenostiach každého z nás. Tak pripime si všetci spolu na náš rozum aj odvahu.
Poznámka redakcie: Pozrite sa ako vyzerá filmová spravodlivosť.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
