Kráčam po chodníku a predo mnou si štráduje mamka s dieťaťom. V jednej ruke drží prsty svojho potomka a v druhej drží svoj drahý fón a debatuje. Jak na potvoru sa jej dieťa spontánne vyšmykne a vbehne na cestu. Zaškrípali brzdy, mne zuby a všetky chlpy aj tie oholené sa mi zježili. Mamina v panike pustila mobil na zem a zároveň spustila hysterický rev. Schmatla decko za rukáv a prepleskla ho raz-dva z každej strany. Decko vrieskalo, plakalo a vzápätí plakala aj ona. Našťastie celé toto vymknutie sa spod kontroly dobre dopadlo. A vo mne skrsli myšlienky: Rozdiel medzi akciou dieťaťa a reakciou matky nebol žiadny a kde bola pozornosť a zdravý rozum? No, úplne v „keli“! Chcelo sa mi napísať niečo šťavnatejšie, ale moja kontrola ma zastavila.
Často som sa stretávala s názorom, že kontrola vlastného prejavu je škodlivá. A dokonca podľa niektorých odborníkov prílišná kontrola bráni spontánnemu prejavu. Uvidíme… premyslíme… zhodnotíme. Niekedy si ale myslím, že prejavy zvierat a slaboduchej infantilnosti sú tu viac chránené ako prejavy kultivovanosti a rozumu.
Čo je spontánnosť? Pomohla som si „gúgľom“, ktorý mi vypľul vetu, že slovo spontánny znamená samovoľný a bez plánovania. /Neviem, prečo ale hneď mi napadlo asi aké by bolo „cool“ mať neplánovaný a spontánny únik moču./ Inak povedané, spontánnosť je hurá-systém bez rozmyslu, ale vo všeobecnosti považovaný za hravý, detský, roztomilý, nápaditý, vzrušujúci, kreatívny a samozrejme autentický a bez pretvárky. Ako napríklad:
Účastniť sa šialených výziev na internete, opiť sa do nemoty a baviť spoločnosť intímnymi historkami zo svojho života alebo z čista jasna v sandálkach vybehnúť na vysokohorskú turistiku. /Veď horská služba má predsa za povinnosť každého spontánneho samovraha zachrániť a vykoná to samozrejme autenticky./ Veľa podôb spontánnosti má jedného spoločného menovateľa – veľkolepý zážitok, ktorý samotného aktéra aj náhodných „čumilov“ vynesie do nebeských výšin adrenalínu a dopamínu. A k tomu ako bonus – kopec selfíčiek a lajkov. /to aby aj ostatní vedeli akí sme rýchli a zbesilí/
A čo je kontrola? Aj tu platí, že keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté.
Jeden je v permanentnom kŕči aby sa nedajbože nezhovadil, neklesol v očiach druhých s nálepkou zbabelca. Druhý sa obáva, že stratí priazeň, lebo s ním vraj nie je žiadna sranda. A ďalší chce len tak „málo“ aby ho mama ocenila. To je kontrola zo strachu. A čoho sa vlastne boja? Odmietnutia.
Ťažko, preťažko sa veru žije, keď je človek vyhostený z pozornosti. Ako sa cíti? Opustený, nemilovaný, zúfalý a stratený. Preto veľa krát prejde z extrémnej kontroly do druhého extrému – do šialeného excesu. Prečo? Aby bol Prijatý.
Lákadlá spontánnosti priťahujú hlavne „mlaďochov“, ktorým ešte mlieko tečie po brade. Sú takííí neistí, takííí neskúsení a tááák radi by niekam zapadli…Neraz riskujú aj vlastné životy v zmysle hesla:
„Kŕč sa kŕčom vybíja!“
A niekto iný, tzv. nespontánny „suchár“ kontroluje svoje telesné, duševné aj duchovné prejavy preto, lebo pochopil sám seba aj svoje okolie, v ktorom sa nachádza. Nie je v žiadnom prese, len má svoje postoje a činy plne zvedomené. Sú mu jasné príčiny aj následky, ktoré sú s nimi spojené. Ako príklad z praxe uvediem, že v každej technickej alebo technologickej prevádzke je na konci výstupná kontrola. Prekvapuje vás to? Mňa nie. Veď každé slovo, každý pohyb a každá myšlienka je naším výtvorom. Tak hádam nechceme dávať do obehu zmätky, či nedorobky. /Aj tak ich je tu habadej/
Nie je potrebné sa tu na niečo hrať. Vo svojej podstate sme všetci zvieracieho rodu, ale ak sa niekto naučí svoje prejavy pozorovať, zhodnocovať, korigovať a kultivovať, nielen smerom k sebe ale aj k ostatným, nechá radšej svoje zviera odpočívať v pokoji. Pudy predsa máme všetci, ale nie všetci sú ich otrokmi.
Keď sa v úvahách vrátim ku kultivovanosti, tak si tiež nemýľme dojmy s pojmami. Mať na sebe drahý oblek, rétoriku Cicera a pri tom reálnu chuť niekoho len tak z rozmaru zmlátiť, či rovno zabiť, nie je o kultivovanosti. Dotyčný – uhladený „kravaťák“ je tiež len zviera, ktoré si občas z ohrady vybehne do voľného výbehu, aby mohol páchať svoje úchylnosti. /však všetci vieme o jednom ostrove, o ktorom si už aj vrabce na nete čvirikali/
Prejdime ale od sebakontroly ku kontrole druhých. Kontrola sa vždy spája s mocou. A moc s manipuláciou. Mať niekoho pod kontrolou, je tiež záležitosťou opiátov a mocenská manipulácia je vecou existenčnej výhody. Sme často svedkami toho, že ten kto nemá pod kontrolou seba, chce násilne kontrolovať iných. Je jedno, či je to v osobných vzťahoch, pracovných vzťahoch, či ako prejav manipulácie v celej spoločnosti. Z tohto poznania vyplýva jedno memento:
„Keď nebudeme mať pod kontrolou sami seba, vždy sa nájde niekto, kto to rýchlo a rád vykoná za nás.“ /a my sa potom môžeme ísť rovno na betón pásť/
Resumé
Kontrola, teda ovládanie svojich vlastných telesných prejavov, kultivovanie svojich duševných prejavov a riadený výber svojich myšlienok z porozumenia nie je vecou slabosti ale práve naopak, je to prejav sily prameniacej zo sebapoznania.
Kontrolovať seba zo strachu alebo kontrolovať druhých z túžby po moci, je prejavom slabosti.
Poznámka redakcie: Kontrola versus spontánnosť bola nezvyčajným spôsobom ukázaná v tomto filme. Ak sa chcete dozvedieť viac aj o iných životných otázkach príďte na návštevu.
Pikoška na záver:
Text prešiel starostlivou korektúrou ale slangové výrazy, slovné novotvary, či až patvary nerozlučne patria do mojej spontánnej tvorby, tak ako čili do con carne.
