Už kdejaký čin-čin na strome čviriká, že je tu life koučing, vzťahový koučing, pracovný koučing, celostný koučing, taký a hentaký mentoring, kvantovanie a kvádrovanie, že už ani nestíham toho všetkého monitoring. Aj by som nejaké školenie tohto typu chcela absolvovať, len kde zohnať dostatočný sponzoring? Musím dať v tejto veci s mojimi priateľmi brainstorming.
Sledujúc spoločenský vývoj aj mne už konečne doklaplo, že vôbec nie som IN ale práve naopak, som úplne mimo, teda „hin“. Veď ja ponúkam len tvorivé premýšľanie a koho to dnes zaujíma? Nie že by to nebolo treba, veď časť populácie trpí závažnou diagnózou zvanou Kognitívna inkompetencia a Psychická inkontinencia a ani o tom nevie. Prvá diagnóza vám je asi povedomá a druhá je o nekontrolovanom úniku zblúdilých myšlienok a emócií. Že ste ešte nepočuli o týchto diagnózach v medicínskych kruhoch? Trocha strpenia, po čase sa dostanú do zoznamu najzávažnejších ľudských porúch. A ešte o jednej skoro nevyliečiteľnej chorobe vám poviem, ale neprezraďte ma! Táto diagnóza je najviac rozšírená medzi verejnými činiteľmi, má infekčný charakter a volá sa Morálna insuficiencia. Dá sa liečiť len voľným pádom na vlastné morálne dno.
A ako je to teda s tým koučingom? V koučingu všetko stojí a padá na otázkach. Veď položiť správnu otázku je hotové umenie a Sokrates bol toho veľkým znalcom a možno takým „prakoučom“. V praxi to znamená, že keď zavoláte druhému do ucha správne halooo… tak na druhej strane zaznie správna odpoveď. No vidíte, nemusíte byť ani pánom Bellom, ktorý vymyslel telefón, aby ste boli vynálezcom. Odpovedajúci je potom z toho taký celý zmätený, že ani za starú Belu si nevie vysvetliť, kde sa to v ňom vzalo.
Pri tvorivom premýšľaní všetko stojí a padá na spojitých ídeách a aj na zvedavých otázkach, len otázky sú viac smerované samého k sebe. Predstavujem vám zopár podnetných otázok, len tak na omak. /Ďalšie stovky a tisíce zaberajú virtuálne police a nedočkavo čakajú na svoje halooo./
Kto som?
Čo je láska a čo krása? Aká je ich hodnota a aká je ich cena?
Prečo sa pravda nikdy nedá nájsť?
Z čoho mám strach a prečo som v slovách niekedy na vážkach?
Prečo motýľ môže zmeniť svet, v ktorom vládne zatiaľ len hadí jed?
Prečo pokora a vďačnosť ešte aj dnes je velebená do nebies?
Prečo každá obeť od večera do rána potrebuje svojho tyrana?
Prečo je sloboda tak slávená a predsa stále neznáma?
Prečo si už nepodávame ruky a pohľad do očí nám spôsobuje muky?
Prečo nemôže byť svetlo bez tmy a teplo bez zimy?
Prečo hlúpneme už dlhé roky?
Prečo užívame prázdne pojmy a prečo sa spoliehame len na dojmy?
Prečo a pre čo žijem? A vy?
Ďalšími celebritami medzi nástrojmi premýšľania /aj spoločného/ sú logika, analógia, dialektika a modely. Že vám to v škole nepovedali? V pretekoch o známky a splnené osnovy na to skrátka nebol čas. A aký to má dosah na každého z nás? Že si mávnutím čarovného prútika zameníme pravdu s názorom, slobodu s voľnosťou a spravodlivosť s výhodou. Výsledkom toho celého je blúdenie v strašidelnom zámku plnom bezradnosti, strachu a násilia.
A čo nám ešte v škole nepovedali? Že sme tak ľahko manipulovateľní cez spomienky, predstavy, túžby, hormóny, tóny, symboly, farby a slová. Áno, to je ten „mozgový výplach“ – dočista, dočista. Ľudská bytosť bez rozumu je tááák slabá – slabá ako bábka. A teda…
„Ako sa ten rozum vlastne rodí a kedy bude IN?“
Tak na to vám odpoveď nedá žiadny koučing. /Nič proti koučom, mám mnohých dobrých priateľov medzi nimi. Robia svoju prácu radi a s plným nasadením/ Odpoveď je, že rozum vzniká systematickým a systémovým premýšľaním o javoch a stavoch vonkajšieho sveta a o javoch a stavoch vlastného vnútorného sveta. Znie to tak ukážkovo akademicky. Veď uznajte, musím sa v pojmoch móde priblížiť, keď chcem byť IN. Povedané lapidárne a úplne neodborne je to uvažovanie v súvislostiach, v tzv. sieťach.
Čím širšie a hustejšie siete, tým pre rozum lepšie. Čo je asi najdôležitejšie pripomenúť, rozum nikdy nie je v rozpore s cítením ani so súcitom, práve naopak. A čomu rozum dobre rozumie, sú emócie a preto sa nimi nechce nechať vláčiť. Komu sa toto bude páčiť? Mnohým nie, a tí budú zaručene plakať a nariekať:
„Neberte nám emócie, bez nich bude život len temná noc!“
a ďalší budú hroziť a posielať blesky – hromy:
„Neberte ľuďom emócie, lebo stratíme nad nimi všetku moc!“
Resumé
Hovorí sa, že kríza je najväčším zdrojom kreativity. Tak som sa aj ja rozhodla zmeniť svoje premýšľanie na „systémový anticvoking“, znie to tiež tak pekne odborne a dúfam, že zmena všetkým zúčastneným prospeje.
Poznámka redakcie: Pre ďalších systémových anticvokov tu máme zopár vysvetliviek k textu:
- Logika je časťou filozofie a zaoberá sa skúmaním argumentov a zdôvodňovaním názorov. Príklad: Drevo je prírodný materiál, každé drevo je prírodný materiál, ale nie každý prírodný materiál je drevo.
- Analógia je metóda podobností. Príklad: Vesmír buniek je podobný vesmíru planét a hviezd. Zaujímavým príkladom podobnosti sú fraktály. /sebapodobnosti/
- Dialektika je metóda skúmania protirečení. Príklad: Teplo a chlad sú protiklady. Teplo sa prejavuje rozpínaním a z toho dialekticky vyvodíme, že chlad sa prejaví opakom – zmršťovaním.
- Modely. Chápaním jednotlivostí, súvislostí a odvodených princípov vznikajú myšlienkové modely. Príklad: Poznaním materiálov, fyzikálnych vlastností, technologických možností je vytvorený architektonický model domu, ktorý môže byť zrealizovaný aj v 3D skutočnosti. Čím je pochopenie myšlienkového modelu lepšie, tým je lepšia funkčnosť v realite. /Tu sa natíska jedna kacírska otázka: Prečo je okolo nás aj v nás toľko nefunkčnosti?/
Takéto veci sú možné len vtedy, keď viete sofistikovane hrať ľuďom na city.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
