Čítam, čítam dôležité oznámenie:“Máme veľké ciele, budeme vzdelávať naše deti v predmete finančná gramotnosť.“ Čítam správne?
Finančná gramotnosť – to je tá voda živá – pre deti nevyhnutná? Nevyhnutná pre deti, ktoré za posledné obdobie skončili na psychiatrii so všetkými možnými závislosťami, s ťažkými depresiami, panickými poruchami, pokusmi o samovraždu, ale aj pre tie ostatné, ktoré tam zatiaľ ešte neskončili, ale sú neisté, vystrašené, sklamané, apatické, nenaplnené, deti bez snov a životných hodnôt..? Ľudia, to hádam nemyslíte vážne?
Poďme si spolu zahrať karty. Kto si vytiahne čierneho Petra, ten bude za to zodpovedný. Už počujem to echo unisono: „To nie my, to tí ostatní!“ Nebuďme naivní a nebuďme ani alibisti, sme to MY VŠETCI.
Sme to my rodičia, blízki aj vzdialení príbuzní, sme to my učitelia a vychovávatelia, sme to my lekári a mnohí ďalší odborníci naslovovzatí. Kde sme boli, keď nás bolo najviac treba? O čo sme vlastne tie naše ratolesti spoločným neúsilím obrali?
Obrali sme ich o minulosť. Prečo?
Holé dáta z dejepisu /s pátosom, či bez pátosu/ ešte nikomu nevysvetlili, prečo vznikajú vojny a revolúcie, čo sú dogmy, prečo politická morálka má rôzne merítka, z čoho vzniká kríza, anómia, tyrania, hegemónia a čo je sloboda a čo demokracia a čo anarchia. To by, ale chcelo nadšených učiteľov, /Ámosi, Ámosi, kdeže si?/ ktorí by vysvetľovali dejiny v princípoch a interdisciplinárnych presahoch. Výklad histórie s antropológiou, politológiou, sociológiou, filozofiou a psychológiou by umožnil mladým ľuďom komplexné pochopenie histórie. Správne zhodnotené historické udalosti v súvislostiach by viedli k úplne iným záverom a reakciám na súčasnosť.
Obrali sme ich o prítomnosť. Prečo?
Z nevedomosti a možno z pohodlnosti namiesto istoty, podnetného slova, vysvetlenia, láskyplnej pozornosti, záujmu o vnútorný svet dieťaťa sme uprednostnili virtuálny svet. „Veď dieťa sa aj samo zabaví aj sa naučí“, a preto fóny aj tablety majú kopec roboty a my – rodičia a učitelia tiež. Však aj tá škola je už taká celá on-lajnová. Keď sa to však úplne vymaní spod kontroly, tak pubertiak ponorený do digitálnej stoky pláva si tam stratený po sociálnych sieťach a ani netuší čo sa deje v živej realite. Niekomu to takto vyhovuje? Vymyté mozgy, vyžiarená nervová sústava, násilie, detské porno, kyberšikana a šialená zábava doplna už odmala?
Obrali sme ich o budúcnosť. Prečo?
Keď spojíme nepochopenú minulosť a zanedbanú prítomnosť vyjde z toho len jedno – prázdna budúcnosť. Nedopriali sme totiž mlaďochom ani výchovu ani školu hrou. Hra nie je zábava, ale modelovanie rozhodovania. Hra je tiež podpora tvorivého snívania. Hra je nevyhnutný zdroj pre rozvoj vnútorného sveta, detskej fantázie aj mentálnych schopností. V minulosti to boli vždy fantasti, ktorí sa tvorivo hrali a tak posúvali svet dopredu, či už to bol Tesla, Fibonacci, či da Vinci alebo mnohí iní šikovní chlapci. V minulosti to boli tiež rebeli, ktorí bez pardónu aj o tri otočky kolieska rozbehli. /nie vždy k všeobecnej spokojnosti, sem-tam aj hlavy padali/ Kto posunie náš svet aspoň trochu dopredu?
„Bez vetra sa ani lístok nepohne a bez nových ideí sa ani vývoj nepohne“.
Aký to má zmysel, v tejto dobe a za týchto okolností, učiť deti finančnú gramotnosť? Bude sa im lepšie žiť alebo my tomu máme uveriť? Ale kde, veď to už ani osol nezožerie. Všetci dobre vieme, na čom stojí a padá celý slávny finančný systém. Stojí a padá na dlhoch a fiktívnych hodnotách. Prečo vlastne chceme aj tým malým tvorom tlačiť kaleráby do hlavy a životné hodnoty im obracať na ruby?
Kolesá vývoja, zdá sa, stoja. Zasekli sa kdesi vo výmole. Stále je, ale nádej a možnosť životné hodnoty obrátiť späť, chce to však neúnavné úsilie – viac pozorovať, viac počúvať, viac premýšľať, viac úprimne rozprávať, viac plánovať, viac opravovať a viac tvoriť aby sme sa my všetci aj s našimi potomkami nestratili v životnej bezradnosti.
Resumé
Finančná gramotnosť je schopnosť efektívne riadiť svoje financie. Životná gramotnosť je schopnosť zmysluplne riadiť svoj život. Popravde, nie finančná gramotnosť je zlá, ale životná negramotnosť, tá je veru životu nebezpečná. Strata zmyslu života je totiž tá najhoršia diagnóza.
Ak si niekto myslí, že s vedomosťami ako investovať financie – bude automaticky aj šťastný, tak sa mýli. Otázky života, vlastnej sebahodnoty a zmysluplnosti by mali byť vysvetľované už deťom, aby sa raz v dospelosti neprepadli do absolútnej prázdnoty, paradoxne s plným bruchom aj tučným kontom.
Možno v blízkej budúcnosti nájdem palcový titulok v mienkotvorných médiách: „Zavádzame do všetkých škôl povinný predmet Životná gramotnosť.“ Vážení, to bude jasná správa, že moderná renesancia sa práve začína…
Poznámka redakcie: K Životnej gramotnosti dospelých by mohla prispieť aj táto kniha.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
