Stratili ste sa niekedy v čase, alebo bolo pre vás niečo otravne zdĺhavé i keď časomiera bola stále presná? Čím to asi bude? Žeby bol čas ako plastelína, ktorá sa modeluje podľa osobného želania? Je to paradox, ale čas reálne vlastne neexistuje, nie je ukrytý v hodinkách, na hradnej veži, ba ani v mobile. Je skrytý v hlave každého z nás. Cestovanie v čase? Brnkačka, v jednej sekunde môžete byť na Malte a v ďalšej sekunde už pri práci s maltou. Samozrejme vo svojej mysli.
Čas je vnímaný-pociťovaný každým pozorovateľom subjektívne a hodinky nám umožňujú udalosti objektívne v rámci spoločnosti synchronizovať.
V dávnych dobách sme sa naučili merať zmeny hmoty vo vzťahu k nebeským telesám a tak sme uchopili čas, ktorý nám často a naprázdno pretečie pomedzi prsty. Naučili sme sa ho deliť aj násobiť na hodiny, dni, mesiace, roky. Technickým nástrojom merania sa stali hodiny a hodinky rôznych tvarov a princípov.
Čas je len funkcia priradenia a vyjadruje vzťah zmeny nejakej hmoty k pohybu Zeme, /okolo vlastnej osi, alebo okolo Slnka/ nemá hmotného nosiča a preto nemôžu existovať tachyóny.
Príklady priraďovania: Za koľko otočiek Zeme okolo svojej osi dozrie obilie? /Náš moderný svet sa však točí okolo iných vecí, napr. okolo diaľničnej známky, ktorá je platná 1 obeh Zeme okolo Slnka a viazanosť u mobilného operátora trvá 2 obehy./
Rovnako, v dávnych dobách sme sa naučili porcovať čas na minulosť, prítomnosť a budúcnosť. A čo vlastne platí, keď sa na nás denne z internetu valí, že treba byť len tu a teraz, neriešiť minulosť ani budúcnosť a že vesmír, univerzum, osud aj s pánom bohom to majú všetko pod dohľadom? To ja som zaspala v čase a niekto medzitým zbavil človeka rozumu, kompetencií, tvorivosti, zvedavosti aj zodpovednosti?
Skúsme sa teda spolu vybrať na fiktívnu cestu časom.
Kde boli, tam boli, pred tisícročiami po celej Zemi boli mudrci, proroci, vedmy a žreci, ktorí mali viac rozumu než všetci ostatní a tak ten ľud pospolitý učili nebeským zákonom aj zákonom človečím. Vedeli, že človek staroveký krátky život má, ohrozujú ho šelmy, zima, hlad, úrazy a navyše, nevie so sebou správne narábať.
V traumatických spomienkach sa nešťastníci dokázali dlho predlho súžiť až sa bolesťami usúžili. Niektorí sa chceli od ťaživých zážitkov odpútať, tak si maľovali v hlave túžby a ostali v nich do smrti pohrúžení. /Tieto tripy aj za pomoci chemických látok sú v súčasnosti tiež žiadané a praktizované, za účelom úľavy od nepríjemných pocitov a zažívania blaženej prítomnosti./
Mudrci im vysvetľovali, že nie je dobré drepieť v utrpení na tróne z minulosti, rovnako nie je podporné slastne sa čičíkať v snoch na nebeských vankúšoch a že dôležité je byť pri každej činnosti celou pozornosťou prítomný, bdelý a sústredený. Na to boli používané rôzne telesné, duševné aj duchovné cvičenia. Ako to už bežne v našom svete chodí, veľa je povedané, málo je pochopené, niečo je zabudnuté a skoro všetko je skreslené. Z pravdy sa stane polopravda a z polopravdy už len krátkonohá lož, ktorá šťastne dokrívala až sem.
Musíme zobrať do úvahy aj to, že kognitívne schopnosti človeka spred pár tisícročí boli na inej úrovni ako v súčasnosti. /alebo nie?/ Inak by predsa nebolo možné používať takto zjednodušené návody aj dnes. Jedine, že by ten, kto to produkuje a intenzívne ponúka, sám chodil v kruhu a zamrzol v čase alebo mu to na ovládanie más pasuje tak akurát.
Akýkoľvek problém či už telesný, duševný, mentálny alebo celospoločenský má svoju príčinu. Tá je vždy v minulosti. Príčina môže byť vzdialená na jednu sekundu, hodinu, deň, týždeň, pol života alebo pol storočia…
Premýšľaním a identifikovaním – Čo to je a Prečo sa to stalo, sa menia postoje aj činy v prítomnosti a samozrejme sa menia aj predikcie do budúcnosti. Rozumne tvorená budúcnosť už nebude fantazmagóriou, ale reálnym zámerom s konkrétnymi postupmi. Tomu sa hovorí vývoj po špirále. Vývoj po špirále je tok príčin, dôsledkov a nekonečných korekcií v záujme vlastnej múdrosti a sily. Bez sústavného prehodnocovania minulosti, prítomnosti, budúcnosti je ľudský život šliapaním kapusty stále dokola, teda stagnovaním v kruhu.
Nemýľme si preto pojmy s dojmami lebo:
- Je priepastný rozdiel zažívať zážitky v spomienkach, teda v minulosti a riešiť príčiny problémov v minulosti.
- Je priepastný rozdiel zažívať túžby v predstavách o budúcnosti a tvoriť zámery do budúcnosti na základe pochopenia.
Akékoľvek zažívanie zážitkov, či už v spomienkach alebo v predstavách o budúcnosti je sprevádzané emocionálnym nábojom, ktorý má pri veľkej intenzite a dlhodobom pôsobení rozkladné účinky na dušu, myseľ aj telo. Naproti tomu odhaľovanie príčin premýšľaním a tvorba zámerov z rozumu má podporné účinky na všetky úrovne ľudského bytia aj pre celú spoločnosť.
Čo myslíte, nehodí sa to náhodou niekomu do krámu, aby tvor humanoidný nepoznal príčiny svojich strastí, následky svojich činov a neviedol vedome svoje kroky? Ľudia, ktorí odovzdali „svoj čas“ a kompetencie riadenia svojho života akejkoľvek autorite, inštancii alebo inštitúcii stávajú sa len vecou dennej potreby a spotreby. V minulosti platilo, že čas sú peniaze, dnes platí, že ukoristený čas je energia a nad ňou treba tvrdou rukou vládnuť. /Kto veľa ukoristí bude mať aj na Rolexky, ale aj toho raz…Smrťka na Pražskom orloji od života odpojí./
Ako by mal teda človek moderný viesť svoje kroky?
Resumé
Pri aktuálnej činnosti by mal byť bdelý a sústredený v prítomnosti a zároveň každý deň by mal tvoriť svoj zámer do budúcnosti na základe pochopenia skutkov minulých.
Čas tvoriť, meniť alebo ho dokonca mariť dokáže len vyspelý živý tvor, na rozdiel od stroja, ktorý má len nataktovaný program.
Pre stroj je každý programový takt – aktom tu a teraz, nechápe minulosť, nevie tvoriť budúcnosť a nemá ani zmysel pre humor.
Poznámka redakcie: Pozrite si kto je strážca času a ako sa dá časom manipulovať.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
