Prach si a v zlato sa obrátiš

Pozrela  som si správu finančného analytika. V tejto kríze obstojí ten, kto investuje do zeme a do zlata. Ešteže tých analytikov máme. Skontrolovala som svoje finančné zdroje. Žiadna sláva. Zem mám len v kvetináči a zlato nemám vôbec. Našla som iba dve strieborné retiazky a jeden prsteň. Tak to ma teda z biedy nevytrhne.

Prečo by každá hospodárska kríza mala prebiehať rovnako ako tie predchádzajúce?  Pardón, zabudla som, na to máme tých analytikov, aby nám to zložito vysvetlili a zdôvodnili.

Veď to je aj decku jasné, že tu máme roky-rokúce monetárny systém založený na dlhoch, peniaze nekryté zlatom, banky tvoriace zisk z úrokov /mimochodom, nie je toto úžera?/ a hodnota v žiadnom prípade nerovná sa cene. Tak čo vlastne chceme? Že máme malú, otvorenú a krehkú ekonomiku? Prečo to nepovie niekto jasnou rečou, že sme perifériou s lacnou pracovnou silou? A toto by sme mali znova obnoviť?

A čo tak investovať do iného zlata – do svojho života. Že to je už stará vec? Kníh o sebarozvoji je tu habadej, videí s podobným obsahom rovnako, workshopov to isté.  Áno, mnohé boli výborné, nápadité a názorné, ale mnohé slúžili hlavne k tomu ako sa stať na trhu lepším tovarom.  Život, ale nie je tovar!

S kým preboha chcete v živote súťažiť? Komu sa chcete stále predávať, keď vo svojom vnútri ste úplne, ale že úplne sami?

Resumé

Aj to ospevované zlato sa raz stane prachom a čo zostane potom? Len to, čo sa nazýva ídeou. Pochopené myšlienky sa nedajú na hranici spáliť, utopiť ani pokoriť, letia si svetom spolu so svetlom, ktoré nemá infláciu, devalváciu ani indexy a  nedá sa ani nikdy odstrániť.


Poznámka redakcie: Takto sa popasovali s investovaním slimáci.

Oslovili vás myšlienky v tomto miničlánku? Napíšte na  lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.

 

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...