Alebo sa rovno radšej zabiť? Čo vy na to pán Shakespeare?
Znaven tím vším, já chci jen smrt a klid,
jen nevidět, jak žebrá poctivec,
jak pýchou dme se pouhý parazit,
jak pokřiví se každá věc,
jak trapně září pozlátko všech poct,
jak dívčí cudnost brutálně rve chtíč
jak sprostota se sápe na slušnost,
jak blbost na schopné si bere bič,
jak umění je pořád služkou mocných,
jak hloupost spupně chytrým poroučí,
jak prostá pravda je všem prostě pro smích,
jak zlo se dobru chechtá do očí,
Znaven tím vším, já umřel bych tak rád,
jen nemuset tu tebe zanechat.
Milý Pán William, už odchádzate preč? Zanecháte ma tu samu, odolávať zlu? Bolo mi však cťou prehodiť s vami zopár slov. Písali ste o vašom čase, ale za tie stáročia sa na našom svete toho veľa nezmenilo. Zmenili sa pravidlá hygieny, oblečenie, autá a domy, ale nie hyeny v ľudskej koži…Pokoj vašej duši. Posielam vám odkaz do ďalekej minulosti. Dúfam, že sa ešte niekedy vo sne stretneme.
Čo pozoruje človek práve teraz – v 21. storočí? Pozoruje ten istý prapodivný úkaz, že zlo má stále navrch a zláme väzy dobru raz-dva. Prečo je to dobro také plaché a nepostaví sa zlu v odvahe a sile? Hádam sa za svoju vznešenosť nehanbí? Je teda to dobro fakt dobré, alebo sa len tak tvári a čaká v kúte na milodary?
Ak je dobro tiché a slušné, tak je zo všeobecnej hlúposti považované za slabé a podľa nepísaných zákonov súčasnosti sa očakáva, že bude aj poslušné. Veľakrát sa potvrdilo, že zlo je silné preto, lebo dobro mlčí.
Ako v stredoveku, tak aj dnes, velebenie pokory a poslušnosti nikdy nevedie k dobru a nikdy do nebies. Ako v stredoveku, tak aj dnes, nebudú ozajstní slabosi tichí a slušní, ale budú hlasno trúbiť jak hlásne trúby do sveta svoje obludnosti. Nasadia si masky a oblečú kabáty podľa poslednej módy – kabáty vyvolenosti, bohorovnosti, akademickej učenosti, morálky, práva, slobody a spravodlivosti a čo urobí neskúsený dobrák? Ten neborák sa dá ľahko opiť rožkom, zalezie do myšacej diery, alebo si aj sám a rád uloží hlavu na klát.
Tak ako v minulosti, tak aj dnes sa mnohí snaživci stratili pri „páchaní“ dobra. Máloktorý dobrodinec a spasiteľ pravdu o sebe uvidel, že konal násilie. Načo sa hrať na svätých, keď násilie páchané na sebe, je také isté ako na iných a nikoho tým nespasí. Je rovnako naivné sa domnievať, že zlo vymizne zbožným želaním, alebo verklíkovaním: „Nevidím – nepočujem – nehovorím zlo.“
Resumé
Nech už to zoberiem zľava a či sprava, zlo sa prejaví vždy ako následok nechápania, nášho, alebo niekoho iného. Najväčším zlom dnes je duchovná slepota, hluchota a „zalepená huba“. Kríza ducha sa v prvom rade prejaví ako kríza hodnôt. Za krízou hodnôt v jednom šíku pomašírujú všetky ostatné. A akoby to okolo nás vyzeralo, keby sa dobro viac prejavilo? Neboli by to len úsmevy, milé slová, pohladenia, bola by to proporcionalita, usporiadanosť, funkčnosť, sila a harmónia vo všetkých úrovniach ľudského bytia. /Mimochodom, definícia zdravia je rovnováha bio-psycho-sociálnych procesov./
Aby vám zlo nadobro nezlámalo väzy, nenechajte sa maskami oklamať, zastrašiť ani odradiť, len s chladným rozumom, živým slovom a odvážnym činom dá sa vysporiadať so zlom. Vedzte, že ak má zlo dnes opraty, zajtra bude mať aj bič. Nedá sa, ale nikam ujsť, schovať a čakať na lepšie časy. Čas aj tak nič nelieči a smrť nič nerieši.
Poznámka redakcie: Sonet č. 66 je asi najslávnejším sonetom W. Shakespeara a v tomto preklade Prof. Hilského je veršovaným skvostom. A tu je príbeh o Hamletovi v preklade p. Sládka.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
