Jeden si myslel, že myslí…

…a čo keď sa mýli? A druhý zas považuje myslenie za nezmysel. A ďalší prišiel s dobrým úmyslom, že „myslím, teda som“. Kto sa má teda vyznať v tých výmysloch? Pohodlne sa usaďte a skúmajte spolu so mnou, či také úvahy sú pre vás zmyslom.

Nebudem sa zašívať ani toľko ošívať a poviem vám to z mosta do prosta: Nepremýšľa telo, ani mozog, ale človek – ako bytosť – ako duch – ako život.

Dobrou analógiou by mohla byť jazda autom. Šofér sedí v aute a šoféruje a auto ho odvezie z bodu A do bodu B. Auto má hardware aj software a človek – šofér premýšľa, využíva software a rozhoduje sa.

Ľudské telo je pre život – bytosť genetickým hardwarom a sociálne programy sú softwarom. Na tomto mieste môžete namietať, že už teraz máme autonómne autá. Áno, ak človek v /ne/myslení klesne na úroveň tela, teda bioelektrochemickej technológie, tak  nepremýšľa, ale len reaguje podľa genetického alebo sociálneho programu. /príklady soc. programov: Program obete, program zlatokopky, program hypochondra, program úspešného politika, program prokurátora, program obvineného a stovky ďalších. Podrobnejšie o tom – potom niekedy nabudúce./

Logický záver z tejto analógie je, že automatická – programová reakcia na situáciu  nič nehovorí o príčine vzniku danej situácie ani o širších súvislostiach a ani o možných následkoch. Od človeka, ktorý nemyslí, ale len reaguje, nečakajte súcit, zmysel pre humor ani fantáziu.

Čo nie je myslenie

1. Sústavné zotrvávanie v cyklických myšlienkach typu: Toto musím vybaviť,  do toho nechcem ísť, tamto nemôžem urobiť,  s týmto si neviem poradiť….Tieto jednoduché vety vznikajú z nevyriešených, nepochopených problémov a sústavne priťahujú pozornosť a tým  dokážu CNS parádne scucnúť z energie. Potom to v pracovni – mozgovni vyzerá asi takto: Sem-tam záblesk, x-krát skrat a dlho-dlho tma. Myslenie síce nebolí, ale behanie dokola v pamäťovom labyrinte riadne vyčerpáva a figu borovú vyrieši.

2. Zažívanie duševných zážitkov v realite, alebo v pamäti. Prvé je len zmyslové snímanie zážitkov naživo a druhé je zážitkové listovanie v pamäťovom albume, obe s veľkou pocitovou účasťou a bez súvislostí. Tieto procesy sú vlastne len stimuláciou duše a myslenie len simulujú.

3. Sústavné projektovanie túžob do budúcnosti. Rozdiel medzi túžbou a tvorením zámeru je markantný. Túžby sú vzdušné zámky, ktoré oblažujú dušu. Zámery sú tvorené premyslenými krokmi v čase, sú sprevádzané odhodlaním a nie excitovanými emóciami.

/Na tomto mieste urobím malú odbočku. Práve tieto tri body boli najčastejšie zamieňané za myslenie aj zo strany určitých ezoterických smerov a vzniklo doslova hnutie „škodlivosti myslenia“. Bolo by nanajvýš prospešné, aby si sami urobili poriadok pred vlastným prahom a neoznačovali za myslenie, to, čo myslením nie je./

4. Jednoduché nálepkovanie predmetov, javov, ľudí… Je to zaužívané spoločenské klišé. Áno, aj toto je tu viac než bežné. Vyjdite na ulicu, zapnite si telku a ste v priamom prenose plagátovania bez chápania.

5. Rýchla odozva na podnet v jednoslovnom tvare – tzv.  paľba od boku, naslepo a ostrými nábojmi. Áno, aj toto sa tu deje denne a je to smutný fakt, že so sviečkou v ruke treba hľadať v ľudskej komunikácii porozumenie a takt.

Čo je myslenie

Myslenie je proces, v ktorom človek prostredníctvom mysle tvorí zo samostatných myšlienok súvislosti do tvaru pochopenia. Myšlienky sú ako jednotlivé ozubené kolieska, ktoré sa spájajú do prevodov. Vzájomné prepájanie prevodov vytvára zložitú mašinku až do hypoteticky geniálnej podoby, že „všetko so všetkým súvisí“  Bingo!…a perpetum mobile už nie je v automobile, ale v myslení. /“Ja som to vedel“, zavtipkoval by Descartes./

Myslenie začína sústredeným pozorovaním, pokračuje spájaním myšlienok do prevodov a pridávaním ďalších koliesok. Jedna myšlienka nerobí poznanie, ale myšlienka k myšlienke a…už  beží proces myslenia a ak rozum dá, tak záverom by mal byť konkrétny útvar – konštrukcia pochopenia. No a ďalším krokom po pochopení, v ideálnom prípade, by mali byť vhodné činy, hodné múdrej človečiny.

V procese premýšľania sa dotýkate v prítomnosti vždy nejakej minulosti /porovnávate/. Ak, napríklad dnes lepšie pochopíte svoje minulé postoje, alebo prejavy, tak už v prítomnosti tvoríte svoju lepšiu budúcnosť. Koncentrácia a bdelosť, ktorá je pre myslenie nevyhnutná,  je síce v prítomnosti, ale tvorivé myslenie nepozná žiadne časové hranice.

Ako zistíte, či ste pochopili? No, veľakrát vás sám život preverí. Skúška správnosti je funkčnosť konštrukcie v bežnom živote. Ak nefungujú dobre prevody, tak  tam chýbajú ešte nejaké tie ozuby.

Príklad ako zo života ušitý: Pokiaľ vám pri pozorovaní konfliktu v hlave zaznie: „To je krava!“ Tak toto vskutku nie je myslenie. Museli by ste si dať väčšiu robotu pri pozorovaní účastníkov konfliktu,  verbálneho, neverbálneho prejavu a zamýšľať sa nad ich motiváciou. Samozrejme v tomto prípade nejde o to, kto má pravdu a kto je vedľa, jak tá jedľa, ale pochopiť postoje zúčastnených. Pod drobnohľadom to vyzerá takto:

Na mieste XY prebieha konflikt, vy sa pri pozorovaní zahĺbate do svojho sveta odpovedí a spúšťa sa proces vyhľadávania už pochopeného, prežitého a nastáva porovnávanie. Navonok sa nijako neprejavujete, ale naopak, vo vašom vnútri beží tisíce prepojení v jednej sekunde.

Pokiaľ v sebe takúto spojitú odpoveď objavíte, tak rozumiete dejom okolo vás v súvislostiach. Pri tejto zložitej činnosti nie je priestor na rýchle súdy ani impulzívne prejavy. Pokiaľ, ale nič nenájdete a ani nevytvoríte, tak je veľmi pravdepodobné, že vypustíte medzi zuby: „Ty debil!“, zdvihne sa vám krvný tlak aj prostredník. Zase raz zvíťazila genetika zvieraťa a retro sociálne programy.

Čo myslenie spúšťa a rozvíja

Je to stála prítomnosť otázky Prečo?  Tomu sa hovorí zvedavosť a je to optimálne nastavenie  „živého operačného systému“. Pre myslenie je potrebná istota a bezpečie, čas a priestor, aby bolo možné sa v kľude zahĺbať. S rozvíjaním myslenia sa dá už od mala príbehmi a pokračovať v škole hravým učením a úžasnými témami.  Žeby zrelí dospelí boli už mimo hry?  Iba vtedy, keď sa prestanú pýtať, zaujímať sa o svet, o seba….a začnú duchom stárnuť. A možno už dávno umreli, len si to nevšimli a bežia len na zotrvačník.

Kde sú otázky, tam sú odpovede, tam sa myslí, hýbe sa to a mení. Život sa v zmene stále vyvíja a človek potom menej v depke zavíja.

Čo myslenie zabíja

Myslenie zabíjajú zlé existenčné podmienky, chaos aj krutá disciplína, telesná aj duševná vyčerpanosť, degradovaná zábava, preexponovaná zmyslová pozornosť, závislosť, bolesť, strach… Dá sa to tak ľahko spočítať….a potom s myslením účelovo vybabrať.

Myslenie zabíjajú aj ideológie, ktorých zámerom je ovládať. Viac rozumu hrozí väčšou slobodou a to už  nehrá vládcom do karát, lebo nemôžu masy tak ľahko ovládať.

Zdroje – informácie

Každá informácia, ktorú vnímate je zatiaľ len „veta holá“, ale ako zdroj dobrá. Dnes je človek doslova zahltený informáciami, ale veľakrát tak ako ich zhltne, tak ich aj vypľuje – ako nespracované  a nestrávené. Čerpať môžete z akéhokoľvek zdroja, dôležité je vaše jedinečné spracovanie.

Dokonalou živou databankou ste vy sami a sebapoznanie veru nie je žiadne flákanie, je to výskumná práca na celý život…

Načo je dobré nemyslenie

Nemyslením sa zmenšuje orientácia v sebe aj v spoločnosti, zmenšuje sa sloboda a zväčšuje sa závislosť na autoritách, ktorým sa dáva neobmedzená moc nad ľudským telom, zdravím, psychikou, myšlienkami,  snami, prírodou, technikou aj majetkom.

Načo je dobré myslenie

Každým jedným pochopením rastie váš rád – usporiadanosť, to je tá najúčinnejšia, neinvazívna zbraň proti rozpadu a chaosu. V spoločnosti, kde je viac vzájomného rádu –  pochopenia, je priaznivejšia sociálna atmosféra. V takejto atmosfére sa neživorí, ale zmysluplne žije a tvorí.

Kde je viac RÁDU, tam je viac RADNOSTI a viac RADOSTI. Kde je viac radnosti, tam je viac zodpovedaných otázok, teda viac ZODPOVEDNOSTI  a viac SLOBODY. Ani  o práva už netreba toľko bojovať, lebo povinnosti už sú pochopené.

Resumé

Život človeka dá sa prirovnať k hodinám. Keď je všetko funkčné a v poriadku – ráde, tak žitie beží ako hodinky. Ak sa niečo pokazí, treba to opraviť. Hodinár, ktorý chce opraviť hodiny, musí poznať vo funkčnosti celý systém aj komponenty, podobne je to aj v živote. Žiadna oprava – zmena nie je možná bez chápania a chápanie bez myslenia.


Poznámka redakcie: Pohľad zblízka na život troch žien vo filme Hodiny

Aby vám myslenie išlo ako po masle stiahnite si  Myslenie v princípoch – princípy myslenia

Oslovili vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.

 

 

 

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...