Biť, či zloduchov nebiť?

Alebo sa rovno radšej zabiť? Čo vy na to pán Shakespeare?

Znaven tím vším, já chci jen smrt a klid,

jen nevidět, jak žebrá poctivec,

jak pýchou dme se pouhý parazit,

jak pokřiví se každá věc,

jak trapně září pozlátko všech poct,

jak dívčí cudnost brutálně rve chtíč

jak sprostota se sápe na slušnost,

jak blbost na schopné si bere bič,

jak umění je pořád služkou mocných,

jak hloupost spupně chytrým poroučí,

jak prostá pravda je všem prostě pro smích,

jak zlo se dobru chechtá do očí,

Znaven tím vším, já umřel bych tak rád,

jen nemuset tu tebe zanechat.

Milý Pán William,  už odchádzate preč? Zanecháte ma tu osamote, odolávať zlu? Bolo mi však cťou hodiť s vami reč. Písali ste o vašej realite, ale za tie stáročia  sa na tom našom svete veľa nezmenilo. Zmenila sa hygiena, oblečenie, autá a domy, ale nie hyeny v ľudskej koži…Pokoj vašej duši. Posielam vám odkaz do ďalekej minulosti. Snáď sa ešte niekedy vo sne stretneme.

Čo pozoruje človek v 21. storočí? Pozoruje ten istý prapodivný úkaz, že zlo má stále navrch a zláme väzy dobru raz-dva. Prečo  je to dobro také plaché a nepostaví sa zlu v odvahe a sile? Snáď sa za svoju vznešenosť nehanbí? Je teda to dobro fakt dobré, alebo sa len tak tvári a čaká v kúte na milodary?

Ak je dobro tiché a slušné, tak je zo všeobecnej hlúposti považované za slabé a  podľa nepísaných zákonov súčasnosti  sa očakáva, že bude aj poslušné. Veľakrát sa potvrdilo, že zlo je silné preto, lebo dobro mlčí. Ako v stredoveku, tak aj dnes, velebenie pokory a poslušnosti nevedie nikdy k dobru a nikdy do nebies.  Ako v stredoveku, tak aj dnes, nebudú ozajstní slabosi tichí a slušní,  ale budú hlasno trúbiť jak hlásne trúby do sveta tie svoje drísty. Nasadia si masky a oblečú  kabáty podľa poslednej módy – kabáty vyvolenosti, bohorovnosti,  akademickej učenosti, morálky, práva a spravodlivosti a neskúsený im tak ľahko naletí a ustúpi.

Mnohí už spoznali ako sa „dobro kalí“, že museli sa najprv vyškvariť vo  vlastnom pekle z pýchy, predsudkov, závisti, násilia a nenávisti a až potom to zlo ukuť svojim pochopením, aby dobro stalo sa silným.

Tak ako v minulosti, tak aj dnes sa mnohí stratili pri „páchaní“ dobra. Máloktorý dobrodinec a spasiteľ pravdu o sebe uvidel, že konal násilie. Načo sa hrať na svätých, keď násilie páchané na sebe, je také isté ako na iných a nikoho tým nespasí. Je rovnako naivné sa domnievať, že zlo vymizne zbožným želaním, alebo omieľaním: „Nevidím – nepočujem – netvorím zlo.“

Resumé

Nech už to zoberiem zľava a či sprava, zlo sa prejaví vždy ako následok nechápania, nášho, alebo niekoho iného. Ak chce byť dobro silné a mať zlo pod kontrolou, neostáva mu nič iné, len musí to zlo stretnúť a pochopením ho zvládnuť. Aký je prejav dobra? Nie sú to len úsmevy, milé slová, pohladenia, ale je to usporiadanosť, funkčnosť, zdravie a harmónia vo všetkých úrovniach, a preto:

Nenechajte sa maskami oklamať, zastrašiť ani odradiť,  len s chladným rozumom a správnym slovom dá sa vysporiadať s trubirohom.  Aby vám zlo nezlámalo väzy, držte sa pevne svojho lana pochopenia a poskytnite istenie  aj tomu, koho máte radi…. čoby to bol len jeden jediný človek. Ak má dnes zlo opraty, zajtra môže mať aj bič, nedá sa, ale nikam ujsť, schovať a čakať na lepšie časy, lebo čas nič nelieči a smrť nič nerieši.


Poznámka redakcie: Sonet č. 66 je asi najslávnejším sonetom W. Shakespeara a v tomto preklade Prof. Hilského je veršovaným skvostom.

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...