Talianske manželstvo s pani Emóciou

Nikto do tohto zväzku nevchádza slobodne a dobrovoľne. Manželské spojenie je z časti geneticky dané, z časti výchovou podmienené, môže, ale nemusí  byť šťastné ani večné.

Aká  je teda Emócia nevesta? Pozrime sa jej  pod sukňu, akého je pôvodu a či má aj veno a nielen pekné meno.

Čo Emócie podnecuje?

Na každý podnet, s ktorým sa stretneme, nejako zareagujeme. Či bude výsledná reakcia emócia, rozhoduje návod, ktorý máme zapísaný vo svojej pamäti a ten použijeme ako inštrukciu.

Inštrukciou k emocionálnej reakcii môže byť  jednoduchý príkaz, myšlienka, alebo zložitá úvaha – postoj. Inštrukcia cez CNS a hormonálnu sústavu v okamihu nastaví celý organizmus na následnú reakciu. K mnohým jednoduchým návodom sme došli ako slepé kura k zrnu, podedili sme ich. Ďalšie nám pribudli výchovou rodičov, učiteľov a celej spoločnosti, boli nám „dobrým vzorom“.

Pokiaľ je poruke len prehistorická inštrukcia – Zabi alebo Uteč, tak je to jasné. Človek bude v emóciách jačať, hádzať kameňom, prípadne od všetkého, čo nepozná, utečie a v kúte si navyše poplače. Čím je chápanie hlbšie, tým je návod – myšlienkový postoj zložitejší a následná emócia  miernejšia, alebo dokonca vôbec žiadna a aj fyzické telo je v harmonickom nastavení.

Z čoho sa Emócie zrodili?

Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma /možno aj svadobné/, ale všetky emócie vznikajú z nechápania.  Hrozba sa v dejinách nezmenila.  Je to  vždy prvotný strach o život a o existenciu, ale v rozličných podobách. Jeho súčasný verný kamarát je strach z odmietnutia. Ľudské reakcie sú dnes rafinovanejšie a dlhotrvajúce. Človek rozvinul svoje odpovede na ohrozenie do  závisti, nenávisti, žiarlivosti, smútku, beznádeje, depresie…Ako vidno, všelijaké emócie sú zaujímavé ako potenciálne nevesty.

Príklad emocionálneho „mnohoženstva“: Čo urobí ustráchaná žena v pochybnosti, že možno nebude viac milovaná? Začne tajne čítať manželove SMS-ky, maily, kontrolovať slipy aj golier na košeli. Strach, že príde o to telo, ktoré jej „právom patrí“, sa len stupňuje. Ona ho z tej veľkej lásky snáď aj zabije. Už nerastie len strach, ale aj Hnev a mení sa do Žiarlivosti a Nenávisti.

Príklad emocionálnych „bažín“: Zosobášiť sa s Beznádejou a Depresiou je ako vojsť do bažín, kde návrat na breh je neistý a pomocnú ruku často musí podať psychiater s výsledkom rovnako neistým. Prečo je to tak? No, psychofarmaká sú chemické ladičky a nemôžu nahradiť to, čo by malo tvoriť základovú doska života, teda pevnú pôdu pod nohami.

Ani finančná gramotnosť, ani manažérsky post, ani tisíc lajkov  nevytiahne nikoho z jeho vlastných bažín. Pomýlené hodnoty a zámerne smerovaná pozornosť do iluzórnej stability,  /diplomy, stále väčšie výkony, postavenie, peniaze, domy…/ len odvádzajú od nevyhnutnosti vybudovať si svoje vlastné stabilné podložie, ktorým je zmysluplnosť a poznanie čo je život, kto som, odkiaľ a kam kráčam.

Tzv. pozitívne emócie ako Veselosť, či Blaženosť tiež nechcú ostať na ocot. Zrodili sa ako odozvy na podnet, ktorý bol vyhodnotený ako priaznivý – v očakávaní odmeny. A kde to končí? Zase len v zážitkovom zažívaní.  Viete, to je tak, keď vás každý deň pani Blažena Veselá láka na cukrovú vatu. Je to tak teplé, voňavé a sladké, že ťažké tomu odolať a ľahké v tom zotrvať.

Ak máte pocit, že som zabudla na radosť, tak nie, nezabudla. RADOSŤ nie je veselosť, ani blaženosť, ale pokojný stav duševného RÁDU. A to je akurátne LED svietenie, ktoré sprevádza pochopenie. Všetky ostatné emocionálne stavy sú sprevádzané horením na bunečnej úrovni. Preto sa dá vo vášňach zhorieť, v prílišnom pracovnom nadšení vyhorieť a v úzkosti a smútku pomaly, ale isto zotlieť.

Aké stopy zostávajú po Emóciách? 

Dlhodobo prežívané  emócie sa opakovane zapisujú do pamäte a vznikajú tak špecifické  vzorce správania – programy. „Chudák“ človek už nemá viac na výber, napr. musí byť stále agresorom, alebo obeťou.

Každá tzv. negatívna emócia je stresová reakcia. Chronické duševné stavy sú chronické stresové reakcie, pri ktorých lietajú vzduchom taniere, facky, slzy aj jedovaté sliny. Chronické stresové reakcie majú svoje následky na ľudskom tele – od ekzému, žalúdočných vredov, ….až po leukémiu.  Raz, ale aj  srdce, či obličky budú mať toho po krk. A imunita? Tá to zbabelo zabalí ako prvá, veď čo by tu už robila. Tomu sa potom hovorí manželstvo až za hrob…

Aké majú Emócie spoločenské postavenie?

Na jednej strane je snaha duševné prejavy okázalo ukazovať, na druhej, ich potláčať a skrývať. Choré je jedno aj druhé. Potlačené si aj tak raz nájde cestu von,  dokonca s ešte väčším hrmotom.

Príklad potlačených emócií: Nažehlenému šéfovi to možno kolegovia zožerú, aký je rozvážny a odvážny, ale doma si to jeho žena poriadne vyžerie. On sa do nemoty ožerie a z veľkého pracovného pretlaku ju zmláti ako žito… a zase jeden pekný deň za nami! To sa ten frajer pekne vyfarbil!

Ako môžu byť Emócie využité – zneužité?

Keď sa nedá inak život naštartovať, treba hodiť vtipnú iskru. Niekedy stačí trocha sviežej komédie na vyladenie.  Netreba to však so zábavou preháňať a takto od riešenia problémov odkláňať. Od správneho využitia je tu potom už len krok k zneužitiu.

Aj zábavný priemysel je tu na to, aby sa človek zabával, zabúdal a nemyslel. Dokedy toto bude dávať  ešte zmysel? Pokiaľ  tu bude niekto, kto má úmysel, aby na slabosti iných zarobil a zosilnel. Nielen peniaze, ale aj duševná sila sa dá prelievať.

Ako Emócie držať na uzde?

Tu sa zatiaľ preferuje cesta korekcie. Odporúča sa odkláňať pozornosť, alebo pretlak ventilovať. Napríklad, búšenie do vankúša, revanie do lesa a rehot v zrkadle na seba.

Tak ako je možné poznaním navigovať loď aby nestroskotala, tak isto  je možné  poznaním kormidlovať emócie aby život neuviazol na plytčine. Poznanie seba a okolností vyústi do ovládnutia situácií. Pochopená – zvládnutá situácia sa vždy prejaví zvládnutými emóciami. Pani Emócia už potom nemá na výber, musí v kúte stáť, čušať a poslúchať.

Resumé

Prečo má vôbec človek o emóciách uvažovať? Nuž, preto, aby nebol ich vazalom, neubližoval svojmu telu ani medziľudským vzťahom. V skutočnosti sú emócie len následkom a nie pravým viníkom. Viníkom je naše nepochopenie, ktoré sa premietne do postojov a tie už si potom potajme dohodnú  sobáš s pani Emóciou.

Manželstvo s pani Emóciu je také talianske – plné nestability a náladových zvratov, /niekedy aj zvratkov/.  A ako teda ďalej v tom žití divokom? Nečakajte na rozvod, ale dohodnite si už dnes rande s pánom Rozumom. Verte, táto nevera je potichu morálkou tolerovaná a pre život viac než potrebná.


Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na  lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.

 

 

 

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...