Zopár súvislosti o závislosti

K tomuto zamysleniu ma vyburcovala veta: „Proti závislosti treba bojovať!“ Vy už ste skúšali bojovať proti tme? To by bolo možné  tak v nejakom Hollywoodskom sci-fi trháku.  Bude lepšie si do tej tmy posvietiť.

Rozhodne nemienim prilievať olej do ohňa dvoch antagonistických táborov. Jeden tvrdí, že človek je absolútne podmienený genetikou a druhý tvrdí, že človek je podmienený prostredím. /Možno eso v rukáve má epigenetika/ Myslím, že na každém šprochu – pravdy trochu a  všetky výroky rovnako platia dovtedy, než človek nevezme rozum do hrsti a nezačne si život tvoriť sám, svojím pochopením.

V princípe je závislosť niečo, bez čoho nevieme, alebo si myslíme, že nemôžeme žiť.

1. Je snáď každému jasné, že biologicky sme závislí na vzduchu, vode, teple, jedle, svetle aj spánku, i keď aj toto je možné s porozumením mierne korigovať.

2. Človek je geneticky zviazaný so svojím rodom, je to tzv. príslušnosť k druhu. Vyobcovanie zo spoločnosti bolo v minulosti rozsudkom smrti. Po tisícročiach vývoja prichádza na scénu potreba  vlastnej jedinečnosti, hodnoty a sebapoznania. Pokiaľ nebudú obe potreby napĺňané a kultivované v harmónii,  budeme tu mať sfanatizované davy, despotických vládcov, sociálnych vydedencov, ustrašených pustovníkov a dokonca aj anorektičky či nákupné maniačky.

3. A čo tak nevyhnutná potreba duševných stimulov? Ten, kto nedostal v detstve primeranú pozornosť,  citovú podporu, istotu a bezpečie, nebude ju vedieť vybudovať, dať, ale ani prijať. A raz-dva tu máme problémy s neukojiteľným hladom aj s pánom Egom a jeho sestrou Mocou. Hlad po moci je príznakom nemoci, rovnako ako závislosť na bezmoci.

4. Bez množstva rozličných podnetov, ktoré vedú k rozvoju kognitívnych funkcií, fantázie, pojmov až k zložitému abstraktnému mysleniu, sa život dostane do stagnácie, alebo do úplnej degradácie. Ľudský duch bez myslenia a poznávania bude závislý len na prežití a Homo sapiens klesne na úroveň Homo vulgaris.

Akýkoľvek deficit v týchto oblastiach mení potreby na patologické závislosti a život buď na jednoduché zažívanie, alebo strastiplné prežívanie bez zmyslu. Nedostatok je potrebné vždy nejako kompenzovať, väčšinou násilím na sebe, či na druhom. Preto tu máme paranoidných strelcov, šialených umelcov aj sado-maso milencov.

Vážení, priznajme farbu, ako tvory viac-menej nesamostatné sme závislí  na vzťahoch. Máme sa aspoň s kým preťahovať o moc,  naťahovať o maličkosti a mať dôvod byť vzťahovační.  Často je partner pre nás banka, škôlka, väznica, radnica, ale aj roztlieskavačka, sexuálna hračka a pračka. Tu čo pomáha? Boj zblízka?

Vzťahová  závislosť v absurdnom prevedení  je  známa ako Stockholmský syndróm. Je strašné a zároveň smutné, že kopancová nakladačka je lepšia, než nezáujem a osamelosť.  Proti tejto závislosti bude aká zbraň vhodná? Reťaze a putá?

Čo urobí mladý muž, ktorý bol stále kritizovaný, že nič nedokáže a je absolútna nula? Nuž, stane sa gamblerom. Nie sú to len peniaze, o ktoré tu ide. Je to obrovský risk, kde ide o všetko. Áno ide tu o život, ktorý spaľuje sa v ohrození a  následne je pocitom moci odmenený. Za risk a hormonálny drink  – „hra vabank“ stojí, a či nie? To je na zváženie.

Gambling je extrémny adrenalínový šport, samozrejme  spoločnosťou neakceptovaný. V skutočnosti horolezcovi, či hráčovi ide o to isté – silný pocit seba, svojej hodnoty. Horolezec je obdivovaný, hráč odsudzovaný. Horolezec je zhulený  dopamínom, rovnako ako hráč. Horolezca budú ostatní obdivovať, hráčom budú opovrhovať. Pozornosť, ktorou budú obaja obdarení, nie je dobrá alebo zlá. Dôležite je, že je.  Kto je teda viac závislý na dopamíne a pozornosti horolezec, a či hráč? Ponechám to na vás.

Čo urobí mladá žena, drilom k dokonalosti vychovaná, po pochopení a uznaní hladná? Nuž, stane sa chronickou upratovačkou. Aspoň tých pár metrov v byte má pod kontrolou, ale v hĺbke jej vnútorného sveta hýri chaos, neistota,  a tak jediná jej cesta vedie k handre a zmetáku. Že toto nie je závislosť? Omyl, vážení, ona totiž bez toho nevie žiť. Treba to ešte väčším bičom vymlátiť?

Ďalšie najčastejšie závislosti ako alkohol a drogy majú jedno spoločné, odviesť pozornosť od pamäte užívateľa. Prečo? Komu by sa chcelo stále topiť vo vlastnej žumpe nezdarov, obvinení a sklamaní?  Tripovanie s rumom, koksom, či perníkom speje vždy k únikom. Odvedenie pozornosti je však len rýchlou úľavou.  Riešiť takéto závislosti strašením smrťou už veľmi nezaberá, to by bolo % vyliečených  omnoho vyššie.  V bezútešnosti, bezradnosti a prázdnote možno aj smrť je dobrá do partie.

Novodobou závislosťou sú informácie, technológie a úspech. „Len preboha o nič neprísť, lebo nebudeme in“. Kvantita zase raz nahrádza kvalitu. Následkom sú poruchy pozornosti, neschopnosť živej komunikácie, diagnóza vyhorenia. Kto je teda viac závislý, alkoholik či workoholik? Jeden aj druhý zúfalo uteká pred sebou. Jeden je vyhoreným spáčom pod mostom a druhý je vyhorený x-tým odprezentovaným workshopom.  Čo s tým veľkým ohňom, spláchnuť ho vodným delom?

Na záver je tu vlastne paradox. Sú to tzv. dokonalí úspešní ľudia – zdraví, slušní, ktorí cvičia, nepijú, nefajčia, nedrogujú a presvedčivo hrajú, že žijú. Už ich len zarámovať a zavesiť na stenu. Sú tak nezávislí, že si ani nevšimli, že svojím absolútnym vyhranením stali sa závislými na svojom presvedčení a ich nezávislosť je v plnej miere podmienená.

Závislosť na presvedčení je dogma, z ktorej neraz vzišla vojna – sociálna, politická, náboženská, ideologická, morálna, výživová, vzťahová, technologická, atď. Dogmy sú krásne vydláždené cesty rovno do stagnácie. Pamätajte na to, že nie všetko, čo sa bliští, je aj zlatom.

Resumé

Proti strachu sa nebojuje, ale zväčšuje sa odvaha – poznaním.

Proti chorobe sa nebojuje, ale posiluje sa zdravie – chápaním príčin choroby.

Proti závislosti sa nebojuje, ale vytvára  sa nezávislosť –  budovaním nových postojov a oporných hodnôt.

Proti slabosti sa nebojuje, ale porozumením slabosti sa násobí sila.

Proti prázdnote sa nebojuje, ale tvorí sa zmysluplnosť. „Keď vieš prečo – vieš aj ako“

 

Keď sa opýtate dážďovky na zmysel svojej existencie, odpovede sa nedočkáte. Opýtajte sa ľudí. Vedia čo je zmyslom ich života? Plazenie od zrodu do hrobu? Tu začína prevencia závislosti a liekom je vždy pochopenie.

 


Poznámka redakcie: Zobraziť tak bravúrne závislosť – posadlosť  je pastva nielen pre dušu, ale je aj o čom premýšľať.

Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na  lenka@atelierresume.eu  a pridajte k nim svoje.

 

 

 

 

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...