Dieťa k šťastiu potrebuje len dve veci, korene a krídla. Myšlienka je to krásna ale…dieťa asi prišlo o svoje šťastie, lebo korene mu vytrhli, krídla pristrihli a tak sa zmenilo na nástroj a na produkt. Určite ste si všimli, že reklama s dieťaťom lepšie zaberá, dieťa je raz-dva hviezda filmová, mladí youtuberi kraľujú sociálnym sieťam a že dieťa je najlepší ideologický nástroj vedel už Hitler aj Mao. Militantné islamské hnutia to vedia tiež a my vieme svoje z vlastnej histórie. Téma nie je práve humorná, tak trocha odľahčenia na úvod nezaškodí. Iný postreh o detskom šťastí vyjadrila jedna zaneprázdnená architektka takto:
Šťastné dítě – bordel v bytě
Nadýchnite sa a pokračujeme. Okrem všetkých možných priam do očí bijúcich príbehov, sú tu aj také, ktoré sú bežne očiam skryté. Dieťa x-krát dobre poslúžilo sexuálnym orgiám, často nelegálnym adopciám a niekedy aj na orgány. /Jáj, pardón, ja som zabudla, to sú všetko len hoaxy./ Prečo o tom vlastne píšem?
Po prečítaní správy z Nemecka, že už v ďalšej škôlke chcú zaviesť špeciálnu miestnosť pre masturbáciu, mi stúpol tlak do nebeských výšin. Príčinou nebola tzv. nemorálnosť masturbácie, ale niečo celkom iné. Škôlku prevádzkuje katolícka organizácia a program masturbácie nazvala „konceptom sexuálnej výchovy“.
Primerane skúsený psychológ vie čo je to separačná úzkosť a primerane všímavá učiteľka MŠ vie, že nútiť deti do poobedňajšieho spánku je kontraproduktívne, lebo práve niektorí „chronickí nespavci“ sa zo znásilňovania do spánku utiekali do úľavy, teda k sebauspokojovaniu. Keď sa„nespavcom“ počas popoludňajšieho spánku ponúkla iná tichá činnosť vo vedľajšej miestnosti, masturbácia sa prestala vyskytovať.
Z toho sa dá vyvodiť logický záver, sebauspokojovanie u malých detí je najčastejšie z pocitu ohrozenia a úzkosti. Malé dieťa nevie hovoriť o svojich pocitoch, ale vie si zabezpečiť príjemnejší stav. Koniec koncov, dospelí nie sú úplne z obliga. Sex sa odohrával aj v zákopoch a popravený obesením ukončil svoju pozemskú púť orgazmom. Vyzerá to tak, že ohrozenie na živote, strach, úzkosť a neistota vedú k základnému pudu. Ste z toho zhnusení, či pobúrení? Nuž, nie je jednoduché čeliť realite a vlastnej živočíšnej podstate.
Tak kto je vlastne tvorcom hrozby, neistoty a úzkosti u detí? Žeby dospelí? Tí namiesto toho aby riešili rozumne problémy, poskytnú radšej deťom priestor na „samoobsluhu“ a hneď budú všetci spokojní. Posuňme sa však ďalej v čase. Žiaci v ZŠ visia pozornosťou stále na mobilných apkách, lebo nedokážu komunikovať inak. Dospelí im ale namiesto komunikácie a socializácie poskytnú ešte väčšiu digitalizáciu a umelú inteligenciu. Obdivujem p. Spana a jeho nadšenie pre vývoj UI, ale na otázku, či potrebujeme umelú inteligenciu, odpovedal asi takto: Naše problémy dosiahli takú úroveň, že ich už nedokážeme riešiť sami. Prepadol ma smútok a nadšenie opadlo.
Len slepý by nevidel aké je dnes ľahké on-line deti šikanovať, hecovať na šialené výzvy, drogy, pornografiu, sebapoškodzovanie a aj na samovraždu. Vyrieši to UI? Ako je možné, že strieľať v škole je tak jednoduché a šíri sa bleskurýchle ako respiračné ochorenie? Pýtal sa niekto, kde sa berie toľko prázdnoty, frustrácie a agresie? Zdá sa, že nie, ale riešenia, ktoré riešia sekundárne až terciálne príčiny sú hneď poruke. To znamená, že v prvom šíku na ochranu detí a mladých ľudí budú stáť apky, kamery, detektory kovov a kontroly zbrojných pasov. Tieto riešenia sú podobné tým, ktoré sú nám denno denne predkladané v reklame: Je to jednoduché, je to pohodlné, je to bezpečné. Skutočne? Bežná prax skôr ukazuje, že zložité je rozhodovať sa, nepohodlné je premýšľať a nebezpečné je pýtať sa. /Šéfovi firmy Meta naopak, nebolo vôbec jednoduché, pohodlné a bezpečné odpovedať na otázky o zločinoch na deťoch v on-line priestore/
Poviem vám to bez obalu, keby som bola architektom chaosu, začnem od detí, to sa vždy oplatí. Začnem svoj zámer demoralizáciou, potom destabilizáciou a kríza hodnôt sa sama a rada do trojky pridá. V správny čas prihodím poleno do ohňa, vhodná je vojna a nie jediná. A zase sa tá kríza pridá, hospodárska aj humanitná. Ľudia v strachu budú absolútne na slovo poslúchať a vzývať akéhokoľvek spasiteľa. A môžem si spokojne mädliť ruky, mám tých úbožiakov na lopatkách a celý systém na lopate. Hneď je po šťastí aj po problémoch s deťmi, veď všetci budú chcieť len prežiť.
Resumé
Čo sme to za ľudia, keď nevieme dať deťom korene a krídla, formálne povedané istotu a bezpečie, adekvátne podnety na podporu tvorivosti, premýšľania a skúmania sveta, objavovania tajomstiev života aj samého seba, ale dávame im „masturbatóriá“, hazard, drogy v automatoch, bezhlavú zmenu pohlavia, prázdne slová a starším a chorým vieme zabezpečiť leda tak technologicky pohodlnú smrť? Kde sa nám podela múdrosť a kvalita života alebo tu nikdy ani nebola? To asi vie len umelá inteligencia. Nakoniec bude platiť, že ľudia na Zemi nie sú šťastní za života ale šťastní budú zomierať.
Záver
Po zverejnení konceptu sexuálnej výchovy nemeckými médiami a za veľkého odporu rodičov, bol „masturbačný program“ v škôlkach zrušený. /Chválabohu/
Poznámka redakcie: Dajte si pohár whisky, ešte lepšie dva a pozrite si na koľko spôsobov môže dieťa prichádzať o svoje ideály a sny.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
