Nie je to mojím zvykom, ale dnes urobím výnimku a podelím sa s vami o vlastnú skúsenosť. Nedávno som vyhodila 2 páry topánok, ktoré mi obuvník už odmietol opraviť. Nastal teda čas kúpiť si nové, aspoň jedny jediné. Bude móda poplatná mne alebo nie?
Moja predstava bola jasná, členkové čižmičky z pravej kože na nízkom podpätku a s jemne profilovanou podrážkou. Skrátka a dobre aby boli mäkké, pohodlné, šik a aby som sa v nich hneď pri prvom daždi neutopila a pri prvom mraze nezlámala väzy. Keďže si žijem na veľkej nohe, vedela som, že nákupná turistika nebude prechádzka ružovým sadom. Postupne som prechádzala obchod za obchodom, prešla som sa aj on-line svetom. Asi po tretej návšteve obchodu s obuvou som zneistela…
Toto je teraz móda, alebo som sa ja náhodou ocitla vo vojenskom sklade? Z každého regálu na mňa výhražne zízali bagandže. Pýtam sa sama seba: My sme vo vojnovom stave alebo máme hnoja povyše členky, že potrebujeme riadne podrážky aby sme to ustáli? Realitou však je, že bahno, v ktorom sa brodíme nie je len vonku ale hlavne vnútri, teda v nás samých, kde by nám ani rybárske čižmy nepomohli.
Musím podotknúť, že nič nie je náhoda ani móda a nikdy, nikde nevznikne niečo z ničoho. Všetky predmety, malé, či veľké, ich tvary, štruktúry, farby, vône aj chute sú následkom. Príčinou ich vzniku sú myšlienky.
Kto vlastne vymýšľa a ponúka módne trendy dychtivému publiku? Sú to yutuberi, nagélovaní tajtrlíci a vyškerené celebrity? Nie, tomu hádam sami neveríte. Oni sú tiež len produktami vyrobenými na mieru /podobne ako politici/ aby kvákali to, čo je treba. A potrebné je aby sa verejná mienka, vkus a peniaze hýbali z bodu A do bodu B. Stačí sa len poohliadnuť trošku do minulosti, čo, kedy a prečo bolo ľuďom ponúkané. Každý tvar má totiž v sebe svoj obsah a inak pôsobí na vnímanie, pocity aj telesnú pohodu. /Marketingoví mágovia určite vedia o čom hovorím/ Asi stále platí slávna Werichova veta:
„Je to pravda odvěká, že šaty dělaj člověka.“
/To by bolo ešte dobré, ale ak z neho urobia opicu alebo príšeru zo záhrobia, tak to už stojí za úvahu./
Iný význam a pôsobenie malo Art-deco a iný podnikateľské baroko, iné posolstvo nesú infantilné volániky, iné zvieracie motívy, iné posolstvo odhaľuje všetkým naokolo holé ženské brucho a úplne iné významy majú obojky na ľudských krkoch. Len tak mimochodom, na obojkoch sa vodia nielen zvieratá ale aj otroci. Určite stojí za povšimnutie akým zázrakom sa z džínsov stala móda skoro nevyhnutná. Čo keby sme z našich domácich montérok spravili to isté. Stačilo by ich savom orajbať, urobiť diery na kolenách, v luxusnej verzii popriliepať zopár kryštálikov značky Swarovski, prípadne prišiť strapce a módny hit je na svete! Mnohí nám vyčítajú, že Slovensko nemá ídey do budúcnosti. Možno toto je cesta ako sa stať svetovou módnou veľmocou.
Pristavím sa ešte pri jednom módnom trende, bude to síce znieť trocha démonsky, ale je to kult smrti, ktorý sa tu prezentuje už niekoľko desaťročí. Lebky, kostry, zbrane, krv v tetovačkách na koži aj vo vzoroch na tričkách. Naša generácia bola len čajovým odvarom tohto kultu, my sme sa ledva zmohli na žiletky. Chceli sme byť ostrí a boli sme len zúfalo slabí a sprostí. To všetko je priehľadná a márna snaha prekryť strach, bezmocnosť, bezradnosť a prázdnotu. Ostentatívne prezentovanie smrti poukazuje na absolútnu nevedomosť o živote rovnako ako o smrti. Každému z nás by stačilo násilím strčiť hlavu čo len na 2 minúty pod vodu a hneď by vyšla pravda najavo.
Všimli ste si ako veľmi dlho trvá móda, kedy na móla vstupujú nezrelé pubertálne stvorenia, ktorým trčia kľúčne kosti aj špicaté kolená, ale túžiace po sláve a úspechu? Cesta k sláve neraz vedie cez postele agentov, v reklamnom a filmovom priemysle je to detto. Staré civilizácie v dávnej minulosti obetovali deti svojim bohom a dnes? Na oltár koho alebo čoho podstupujú ľudské mláďatá obetu? Pravidlá obchodu platia aj tu. Bez dopytu nebude ani ponuka.
Na odľahčenie témy nám poslúži príbeh nezabudnuteľnej Coco Chanel, ktorá svojím odlišným pohľadom na ženu zmenila módu od základu. Zhodila z trónu korzet, priviedla do siene slávy tzv. „malé čierne“, kostýmy so sukňou, či nohavicami a opálenú pokožku. Pohodlie, v jej podaní nikdy nebolo na úkor krásy ani kvality. Svojím dielom ovplyvnila milióny žien nielen v otázke módy ale aj emancipácie. Urobila veľký krok pre seba a malý krok pre celé ženské pokolenie…alebo naopak?
„Za šatami vždy hľadaj ženu, keď tam nie je, nie sú tam ani šaty.“
Coco Chanel
A na záver odpoveď na otázku, čo nám teda hovoria bagandže na nohách? /Vynechám z toho gumáky do dažďa, snehule do snehu a turistické topánky do náročného terénu/ Hovoria o slabosti a neistote postojov, ktoré treba agresiou nahradiť, dupnúť si, niečo rozdupať, niekoho pošliapať a militantnosť namiesto rozumu podporiť. A preto:
Resumé
Všímajte si pozorne svet okolo seba, premýšľajte a dovoľte si možnosť voľby. Podľa českého architekta Adama Gebriana je architektúra zhmotnením medziľudských vzťahov a ja dodám, že obliekanie je tiež zhmotnením medziľudských vzťahov, v prvom rade vzťahu k sebe samému.
Neviem ako vaše, ale moje srdce stále prahne po kráse, teda po usporiadanosti, proporcionalite a funkčnosti, kde zlatý rez a pravidlá ergonómie sú viac než opodstatnené. Asi nám neostane nič iné, len tvoriť v sebe a k sebe navzájom záujem, úctu a rešpekt, inak povedané – porozumenie. Z toho sa následne začnú rodiť krásne odevy, topánky, budovy aj mestské záhony. A móda? Móda ako výsledok porozumenia napokon úplne zmení svoje poslanie.
Poznámka redakcie: Móda a hudba, krása a vášeň, Coco a Igor Stravinsky vo filme.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
