Divoký kôň Ego a jeho krotenie

posted in: Blog | 0

Bum bác! Tak a divoký kôň EGO zhodil svojho jazdca zo sedla. Ten ozembuch má zlomené tri rebrá, vykĺbené rameno, odreté koleno a navyše sa mu ten kôň rehoce: „Ty babrák jeden, mňa musíš najskôr skrotiť a potom sa budeš môcť voziť!“

Jazdec sa pozviechal a začal premýšľať ako toho divocha zhamovať aby ho už prestal z chrbta zhadzovať a začal konečne poslúchať. Niet inej pomoci, musí ho najskôr pozorne sledovať a svoje postrehy vyhodnocovať. A tak jazdec, toho času výskumník, vyšiel na najbližší kopec, kde sa pásla celá konská komunita a začal s vedeckou štúdiou.

ÁÁÁ už ho vidí, je to on, ten grošovaný fešák, pozná ho dobre, po kroku aj po pachu. Podchvíľou sa obtiera o druhé zviera, taktizuje a vydiera, potom sa zase v strachu skrýva niekomu poza chrbát, potom zas erdží ako splašený, kope a ukazuje zuby aj kopytá – áno som to ja. Je to moje neovládnuté JA, ktoré sa náramne podobá na koňa. Tá hanba! Vôbec sa mi to nepáči, najradšej by som ho bičom spráskal, aby už tie koniny nepredvádzal.

Ako sa k nemu vôbec priblížiť? Zavolať menom a na prvý krát nalákať cukrom, rozhodol sa jazdec. Zviera zacítilo lákadlo a opatrne pribehlo. „Tak počúvaj Pejo, ja som ty a ty si ja, ale jazdiť budem ja na tebe a nie ty na mne!“ „Poď skúsime to spolu, pomaly budeš pri mne klusať a nie kúsať.“ „HoHoHóóó, ale vieš, že zadarmo ani kôň nehrabe“, odfrkol Pejo. Na znak možnej dohody zastrihal ušami a začal klusať. Jazdec sa potichu približoval a kôň ani nepostrehol a už mal ohlávku na krku. Nie že by to bolo bez kriku, prestriedali sa rôzne pózy ako napr. stoj na zadných, erdžanie a kopanie. „Pšššt, pokojne, nič sa nedeje, toto cvičenie ti len prospeje, pôjdeme sa potom spolu prebehnúť, prevetrať, vyhodiť si trochu z kopýtka“. Chlácholil ho jazdec.

Takto to išlo deň čo deň. Poklusom klus, doľava, doprava, naspäť, zas a znova. Jazdec si veľmi dobre všímal tie konské maniere, jedovaté dupanie, očami gúľanie aj pohŕdavé frkanie. V tom všetkom sám seba a svoje slabiny spoznával. Napriek tomu, že to chápal, musel to x-krát zopakovať, aby sa naučil ako vlastného žrebca na uzde držať.

Ako čas bežal a výcvik pokračoval, rozhodol sa, že sa už odváži Pejovi sedlo nasadiť. Kôň si síce trochu zaskákal, ale jazdec sa v sedle tentokrát udržal. Ešte sú tu ďalšie skúšky – krízy, konflikty v partnerských vzťahoch, v práci, trebárs aj na diaľnici, kde sú aj iné tátoše, také pod kapotou a iní žrebci, čo sa vyťahujú svojím plechovým rodokmeňom a vypínajú sa pred každou kobylou. Ale aj s tým si jazdec poradil, provizórne mu klapky na oči a uši nasadil, aby zbytočne neútočil ani sa neplašil. Postupne sa Pejo naučil, aj bez klapiek, že nemá zmysel pred inými nozdrami chvostom zametať a zadkom natriasať. Zistil, že toto už fakt nemusí, má iné – noblesné móresy a správne zavetril, že konská rozvaha, disciplína a trpezlivosť pri ľuďoch zaberá.

Poďme teraz od bájky rovno k veci, fakticky

Čo je EGO?

V najužšom slova zmysle je EGO identifikácia JA, sebavnímanie, sebacítenie.

Pejoratívny nádych toto slovo získava, keď JA je presadzované za každých okolností, za každú cenu aj na úkor ostatných. Vtedy hovoríme o egoizme a sebectve.

Čo formuje, deformuje EGO?

Človek, na rozdiel od zvierat, sa dokáže jasne určiť, identifikovať a to dokonca viacerými spôsobmi. Najskôr je to len základné pocitové odlíšenie sa od druhých, „ja cítim, viem, že ja som ja“. To dokáže už dieťa a ukáže na seba prstom. Postupne vývojom, výchovou sa začnú k základnej identifikácii JA pridávať určité vlastnosti. Základné JA sa mení na Byť a Mať. A tu môže nastať kameň úrazu a možno aj zlomená noha u koňa, kdesi v budúcnosti. Rodičia sú prví, ktorí formujú detské predstavy o svete, ale hlavne o ňom samotnom.

Stačí jedna nešťastná poznámka, strohé odmietnutie malého človiečika a trauma sa premietne do deformácie EGA, teda vlastnej hodnoty a sebavnímania. Ani krásny dar – húpací koník to už nezmení.

Stačí nútenie dieťaťa do cirkusového predvádzania a zo statočného tátoša bude ukážkový poník, ktorý je vždy slušný a poslušný, ale EGU to robí medvedie služby. Keď bude vhodná príležitosť, tak si možno sám a rád, už ako dospelý, zoberie bič do ruky a bude drezúrovať ostatných, sila a moc mu zachutí.

Stačí hrať v škôlke hru „kto bude prvý“, samozrejme s vidinou odmeny a už je na celý život zapísané, že boj a výhra dohromady patria a EGO chce Byť víťazom a Mať odmenu, inak život pre neho nemá cenu. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko. To, čo stvárajú EGÁ na politickej scéne, sú také nehorázne koniny, že až! To je samé skákanie si po chrbtoch, kopanie si v postoch po pyskoch aj do slabín. Navrhujem, aby ich zamestnali radšej ako ťažné kone na zvážanie dreva. Kto chce riadiť musí vedieť uniesť bremená aj sa podriadiť.

S vekom dieťaťa rastie a vypĺňa sa i obraz jeho EGA, rozrastá sa o pestré zážitky zapísané v pamäti, úspechy, zdolané prekážky, prehry, výsmechy, zrady, sklamania zo seba, či z ostatných…To všetko bude raz súčasťou jeho predstavy o sebe. Bájkou povedané, jeho JA sa prejaví v konskej hrive, chvoste, zuboch aj v kopýtkach.

Čo má EGO hlboko skryté?

Je to základný program prežitia, ktorý máme všetci zapísaný v génoch ako pud sebazáchovy. V spojení s Egom, ktoré je nejak vyformované, prípadne deformované to môže byť veľmi divoký kôň. Program prežitia má zabezpečiť tri úrovne:

1. biologickú úroveň – to sú potreby dýchania, jedla, vody, svetla, tepla, spánku, vylučovania, rozmnožovania

2. psychickú – potreby duševných stimulov a sociálnych interakcií

3. mentálnu – potreby poznávania, vzdelávania, sebarozvoja

Čím je človek viac vzdelávaný v sebapoznaní a kultivovanejší na mentálnej úrovni, tým lepšie dokáže kontrolovať nižšie úrovne.

Neuspokojené potreby, zlé a nedostatočné stimuly, chyby, traumy a nevedomosť na ktorejkoľvek úrovni sa prejavia na ostatných úrovniach v kompenzačných snahách – extrémne to všetko nahradiť a dohnať. Ide o veľa, EGU ide o život a beží sa Veľká Pardubická. /Príkladom kompenzácie sú poruchy príjmu potravy, kde je trauma na psychickej úrovni, EGO neustále vníma ohrozenie, nedostatok istoty a bezpečia, ale potreba je vnímaná a uspokojovaná na biologickej úrovni./

Ako sa stať dobrým jazdcom so statočným koňom Egom

– Nikdy nezabúdajte, že EGO je predstava. Je to vaša predstava o vás, i keď na jej formovaní sa podieľali viacerí ľudia a mnohé okolnosti, vy ste sa s ňou na 100% stotožnili.

– Pozorujte neustále svoje reakcie v bežnom živote. Chcete víťaziť? Chcete sa hrať na obeť? Chcete mať všetko pod kontrolou, alebo sa radšej zodpovednosti zbaviť? Chcete každému vyhovieť a byť so všetkými za dobre? Nechcete za žiadnu cenu prijať pomoc alebo vám vyhovuje iného bezmoc? Toto a mnohé, mnohé iné, čo súvisí s Mať a Byť sa vás ako EGA /aj mňa/ bytostne týka. A čo s tým teraz, aký dať koňovi príkaz – Čehí lebo Hota?

– Dajte koňovi, čo patrí koňovi a človeku, čo je ľudské. Pristupujte k svojim potrebám, ktoré boli popísané v programe Prežitia, so zdravým úsudkom a rešpektom na všetkých úrovniach. Nepopierajte ich, nepodceňujte ani z nich nerobte úchylné túžby, lebo vám zdravie alebo rozum prestane slúžiť.

– Narábajte veľmi opatrne a striedmo s bičom, cukrom a ostrohami. Vedzte, že tieto nástroje používate sami proti sebe. Máte tendenciu sa trestať, podplácať, podpichovať a poháňať? Tak to potom Pŕŕŕ!

– Premýšľajte o tom čo je to byť spokojný, byť v bezpečí dobre zabezpečený a po všetkých stránkach nasýtený aj na úkor ostatných, aby ste sa v tom nikdy nestratili. Aj tak všetky formy bezpečia, ktoré pramenia z vonkajších podmienok sú relatívne a ľahko ovplyvniteľné. Čo dnes bolo isté, zajtra už byť nemusí, preto sa človek cíti stále ohrozený a rajtuje dokola na splašenom koni.

V súčasnosti a v takto rozvinutej spoločnosti do taktiky Prežitia a EGA nepatria luky, šípy, pästné kliny a úteky do jaskyne, ale manipulácie, výhovorky, klamstvá, vydierania, podvody a odborná rétorika. Človek sa predsa len po stáročia niečomu novému naučil, naučil sa ako bez reálnej fyzickej zbrane získať výhodu aj prevahu a tak si zabezpečiť väčšiu, i keď zdanlivú istotu. Dnes je táto klamlivá sila a istota života v postoch, pozíciách, funkciách a získava sa bojom predstáv a fiktívnych hodnôt.

– Ak ste svojho tátoša – svoje JA pochopili, premeňte to pochopenie do nových postojov a tie do nových lepších prejavov – nikdy nie je neskoro. I keď sa po stajniach klebetí, že starého koňa sa nedá novým kúskom naučiť, neverte všetkému, čo sa medzi ľudmi hovorí.

– Keby všetky vaše pokusy zlyhali, zájdite po radu k hipoterapeutovi, pardón, k psychoterapeutovi. Nič tým nestratíte, leda ilúzie o sebe a získate sedlo aj opraty a to sa predsa vždy oplatí.

Resumé

Skrotenie divokého koňa je náročné, ale nie nemožné. Tajomstvo úspechu sa skrýva v odhalení podstaty vlastných túžob, cieľov a zámerov. Treba si ujasniť čo vlastne chcete, akú to má hodnotu a za akú cenu. Ak pravdivo – bez klapiek na očiach uvidíte a následne pochopíte svoju motiváciu k činom, máte veľkú šancu držať opraty, ale ak sa budete pred sebou na slepú babu hrať, bude vás kôň zo sedla stále zhadzovať.

Zušľachtiť koňa – vlastné ego, naučiť ho rozvahe, alebo ho z traumy uzdraviť, dokáže len dobrý jazdec – zaklínač koní, ktorý vie čo robí. Je to človek dobre podkutý v sebapoznaní, je si vedomý vlastných slabostí a jeho cieľom nie je víťaziť, ale rozumný ťah koňom – vlastným egom.

Ak náhodou ešte nemáte zodpovedanú otázku – čo je to byť a mať, tak vám našepkám, je to Byť tvorcom a Mať chuť do života.


Poznámka redakcie: Verím, že konskou satirou som neurazila žiadneho šľachetného koňa ani jazdca. /Na druhej strane, no neroznoste ich na kopytách, keď sa vám to do článku samé pýta!/

Pozrite si filmovú klasiku a uvidíte, že aj s koňom sa dá hovoriť.

Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.

Follow Lienka:

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...