Ako učený k demencii prišiel

Topánky v chladničke, tvaroh v kúpeľni, kľúče v smetnom koši…na otázku kto som, čo bolo včera a čo bude zajtra – nulová odpoveď. Tak vážení, aj takto vyzerá demencia. A načo to vôbec rozoberať, keď vás sa to netýka? Čo nebolo, môže byť, preto o tom treba písať aj hovoriť. Začneme folklórom:

Demencia, demencia, kde ťa ľudia berú,

na horách nerastieš, v poli ťa nesejú…

Keď si vygúglite heslo demencia, zistíte ako sa triedi, že sa delí na symptómy a syndrómy, ale nedozviete sa prečo vznikla.

Kde sa vzala – tu sa vzala, len tu zrazu stála a rozum požierala.

Čo si s ňou počať? Štatistiky sú odstrašujúce. Strata kognitívnych funkcií vraj začína už v strednom veku. Áno je to strašné, keď niekto nevie aký je dátum, deň v týždni a netrafí na WC, teda nemá základnú orientáciu v čase a priestore a  ď a l e j?

Čo vám hovorí veta: „Ty nemáš všetkých doma pohromade?!“ Asi na tom niečo pravdy bude. Čo nie je spojité, nedrží pohromade a rozpadá sa. Rovnako to platí o stavbe domu, chlebovom ceste aj o neurálnej sieti. Spojitosť domu, chlebového cesta a CNS sa netvorí sama, na to je tu človek mysliaci, alebo sa mýlim? Len pre upresnenie: Mozog nemyslí, ale myslí človek ako bytosť a vlastný mozog  spolu s CNS využíva ako nástroj, v ktorom sústavne prebiehajú elektrické vzruchy, informácie a následne sa menia na biochemické procesy potrebné pre riadenie celého organizmu.

Mnohé funkcie a činnosti v ľudskom tele preberá malý mozog, sú tzv. automatické stereotypy. Ak ich používame  pri chôdzi a umývaní zubov je to v poriadku, ale ak tieto programové kroky začnú riadiť všetko ostatné, tak s pánom bohom aj s vedomým životom!

Ako je to s premýšľaním, tvorením odpovedí na otázky, ktoré kladie sám život? V tomto prípade by som musela povedať, že semiačka nepremýšľania sa sadia už v rodinách prapodivnou výchovou a  klíčia na ZŠ memorovaním jednoduchých jednotlivostí namiesto skladania súvislostí.  To je vskutku dobré podhubie pre demenciu a možno aj pre depresiu. Toto systematické pestovanie jednoduchosti pokračuje na stredných a vysokých školách, kde kvantita informácií má nahradiť kvalitu a na záver stačí opajcovať diplomku a zrelá úroda je v suchu. Ale aj s desiatimi červenými diplomami v stodole môže človek osprostieť, veď učenosť nerovná sa múdrosť.

Demencia začína ako „deravá pamäť“, teda niečo, čo je roztrhané a v skladačke chýbajú nejaké tie puzzle.  Najčastejším príznakom sú „stratené slová“. Predtým, než sa stratia slová, stratia sa myšlienky, lebo nie sú v ucelených a mnohovrstvených obsahoch. Myslenie je procesom spájania myšlienok do logických súvislostí, tvorba asociácií a abstrakcií. Učil vás to niekto? Nie, a na čo? Vy máte mať hlavne rýchle a stručné odpovede, aby vás nenachytali na hruškách a nemysleli si o vás, že nie ste zorientovaní v problematike. To od vás chcú v škole, v práci a možno aj doma. Rýchla a presná argumentácia je dnes trendy. Dotazníky sú toho jasným príkladom: „Zaškrtni správnu odpoveď, nešpekuluj a hlavne nezdržuj!“

Skvelý vklad pre demenciu je aj jasná inštruktáž – čo sa má a čo sa nemá, čo je zaručená pravda a čo lož, čo je zdravé a čo nie, čo je správne a čo nie. Patent na rozum a pravdu majú mať naslovovzatí odborníci a nie človek obecný. Potom sa zákonite nevytvára ani  možnosť na položenie otázky: „Prečo je to tak a mohlo by to byť aj inak, môžem to zmeniť?“

Príčinou demencie je aj sústavné oživovanie jedného a toho istého silného zážitku, utkvelej myšlienky, alebo traumy v pamäti spolu s uvoľňovaním veľkého duševného – elektrického náboja do CNS, ktorá je kalibrovaná na určitú záťaž. Niekedy aj 20 ročné klebety od nenávistnej  susedy môžu vyskratovať časť elektrického vedenia, ktorým už viac nepotečie žiadna  informácia. Čoho príliš – toho moc a raz dva je tu neurologická nemoc aj psychická bezmoc.

Ďalšou príčinou demencie, ktorá sa ukáže za pár rokov je technologické ohlupovanie, pri ktorom sa zjednodušuje komunikácia, na hlbšie obsahy skrátka nie je čas a preto je SMS v skratkách, skresľuje sa realita a narúšajú sa prirodzené sociálne kontakty. Tie mega dáta informácií, ktoré sú dnes ponúkané a vyhodnocované ako potrebné sú všetky podávané ako nespojité. Všimnite si ako sú dnes prezentované filmy, reklamy, ale aj hudba, pracovné úlohy…  To je ako informačné bombardovanie. Následkom, ktorého je úzkosť, depresia, závislosť a v závere deravé neuróny /Niektoré príznaky  „spoločenskej demencie“ je možné vidieť už dnes, napríklad v návode aby ste nedávali svoju mačku do mikrovlnky./

Najzávažnejšou príčinou je odpájanie sa od svojho sveta rovnako ako  od vonkajšieho, keď sa stráca chuť do života. Kde nie je chuť – nie je motivácia a nastupuje demencia.

Je to smutné a zároveň smiešne, že demenciu by mali spomaliť krížovky, sudoku a prezeranie rodinných fotografií. Sú to len a len mnohé jednotlivosti bez súvislostí,  takto sa predsa nedá ľudského ducha oživiť. Pokiaľ nebude poznávanie v kompletnej rovnici:

Vidieť + Cítiť + Chápať

 ťažko sa bude na niečo rozpamätávať!

Resumé

Ak nechcete aby vám ostal navždy rozum stáť, budete sa musieť o neho postarať. Skúšajte to čítaním, písaním, zložitými úvahami a trebárs aj rozhovormi v príjemnej dýchateľnej atmosfére. Bez kyslíku sa dusíme, bez premýšľania tiež. Dusiť sa v náručí demencie je trestom pre všetkých  a ani lekári s tým veľa nenarobia. Rozum totiž nie je možné podať ako transfúziu a ani ako probiotikum pri zápche. Najlepšou prevenciou pred demenciou sú od kolísky až po hrob – zvedavé otázky, sebapoznávanie, pestovanie a rozvíjanie intelektu spolu s tvorivou fantáziou, umením a krásou.

Múdrosť by mohla prichádzať s vekom, rovnako ako demencia, záleží na tom kto bude rýchlejší.


Poznámka redakcie: Tak v tomto videu majú zúčastnení všetkých „doma pohromade“ a vy  sa dobre pobavíte aj sa niečo naučíte.

Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...