Sedím pred tribunálom na lavici obžalovaných. Čaká ma vznešený akt – moja vlastná obhajoba. Nie som tu sama, vedľa mňa sú desiatky a stovky mne podobných. Vraj sme všetci nezodpovední a tým pádom vinní za smrť iných. Nikto z nás nepotrebuje advokáta, ale preto, že tu sedíme mnohí, budem ja hovoriť aj v mene ostatných.
Vážený súd, čo znamená byť nezodpovedným? Výrok nezodpovedný znamená, že človek nezodpovedal položené otázky. A položil nám ich niekto? Počuli sme len strašenie, vyhrážky, vydieranie, osočovanie a urážky. Otázky sme si teda zodpovedne pokladali sami a aj sme na ne hľadali a tvorili odpovede. Bolo ich nespočetne veľa. Nedá sa ich tu všetky ani vymenovať, tak aspoň niektoré z nich:
Čo je cieľom moci? Moc má jediný cieľ – moc.
Prečo je poznanie odvodzované len od viditeľného? Lebo, čo nie je vidieť, akoby ani nebolo.
Kedy je treba vyrobiť problém? Vtedy, keď riešenie existuje.
O čo ide, keď je deklarovaná voľba? Ide o podvod, ktorý sa tvári, že dáva druhému na výber.
a čerešnička na torte, ktorá tromfne všetky ostatné odpovede:
Ak výskumník dôjde k záveru, že má len jedinú možnosť – prestal byť výskumníkom.
Ak politik dôjde k záveru, že má len jedno riešenie, áno je to pravda a to jedno môže byť aj konečné.
Vážený súd, ak z vášho rozhodnutia budeme uznaní v plnom rozsahu obžaloby ako vinní a následne vo všetkých oblastiach existencie eliminovaní, náš život na Zemi končí. Pre tých, ktorí tu zostanú sa vnímaná realita postupne na nepoznanie zmení. Po jedinom riešení tu bude konečne dokonalý, pohodlný, bezpečný a úplne vyprázdnený svet. Svet, kde nie je viac priestor pre ľudské myšlienky, rozhodnutia, zámery a sny.
Tí, ktorí tu zostanú, budú denne líhať, vstávať a sedieť za jedným stolom s „veľkým bratom“. Nebudú nič vlastniť, budú nesvojprávni, ale „povinne šťastní“. Už nikdy nebudú musieť riešiť akúkoľvek dilemu – etickú, morálnu, sociálnu. Už nikdy nebudú musieť riešiť žiadne konšpirácie. Budú dostávať len jasné a jednoznačné inštrukcie. Na pozemskej 3D mape budú len digitálnym bodom o objeme niekoľkých megabajtov. Hodnota života bude absolútna nula, ale cena dát bude nevídaná. Za pár okamihov v tomto geniálnom svete každý na seba úplne zabudne a nebude tu už nikto z nás, kto by mu povedal KÝM JE.
Vážená porota, obraciam sa na vás, vy ste rovnakí ľudia ako my, ľudia z mäsa a kostí, chcete prísť navždy o svoje myšlienky a sny? Veď aj vy viete, že Pravda a Lož už dávno neexistuje, existuje len verejná mienka. Bolo to už veľmi dávno ako jeden diktátor napísal: „My potrebujeme nepriateľa!“ Jeho ideológia je medzi nami a je stále živá.
Naša obhajoba teda znie – My nie sme nepriatelia a nie sme ani vinní, my si kladieme iba otázky a to predsa nie je zločin. Vážte preto prosím, rozumom naše srdcia a vážte preto rozumom vaše slová, ešte stále je čas i keď je o 5 minút dvanásť.
Epilóg
A čo bude s nami ak verdikt súdu bude palec dolu? Nuž ako každý kacír a rebel aj my pôjdeme do horúcich pekiel. Má to aj nejaké výhody. Netreba tam platiť dane, odvody, nájomné, elektriku ani plyn. Dá sa skákať z kotla do kotla bez obmedzení a tá najväčšia výhoda je stretávanie sa s podobnými pekelníkmi aj mimo rodiny, napríklad s K. Čapkom, F. Villonom alebo M. Twainom, ktorý povedal, že keby sa v nebi nedalo fajčiť, tak tam ani nejde. /Víza do neba mu boli v skutočnosti zrušené za jeho zlomyseľný výrok: „Človek sa dá ľahšie oklamať ako presvedčiť, že bol oklamaný/ V pekle budeme skrátka v dobrej spoločnosti, kde sa dá vždy s niekým hodiť reč a aj niečo dobré spolu vymyslieť.
/Je táto obhajoba fikcia, či fakt? To ponechám na vás./
Poznámka redakcie: Pre zvedavcov mám v rukáve pár žolíkov. Spýtajte sa tetky Wikipédky na heslá Milgramov experiment a Overtonovo okno a určite budete mať v niektorých otázkach viac jasno. Okrem toho na objasnenie dobre poslúži aj skvelé Čapkovo dielo.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
