svedomie

Svedomie

posted in: Blog | 0

…čisté svedomie…hryzúce svedomie..zlé svedomie…tieto slovné spojenia poznáme všetci a aj by sme vedeli k nim priradiť charakteristický pocit. O čom to svedomie vlastne je? V rámci rozcvičky pripomeňme si pár krátkych historických sekvencií:

Dozorca z tábora smrti nepochyboval a bez mihnutia oka zabíjal, /Vodca má vždy pravdu a on iba vykonával rozkazy a preto ho svedomie ani v Norimbergu nekvári/ – o pár rokov neskôr…

XV. zjazd KSČ zrušil kategóriu svedomie, /Strana má vždy pravdu, tak nepleťme do kádrového profilu nejaké svedomie/ – o pár rokov neskôr…

Naši bratia v čiernych sutanách si vymodlili – vydobyli právo výhrady vo svedomí a o pár rokov neskôr…

V súčasnej dobe krízovej, je tým istým bratom dôrazne svätou inštanciou doporučené aby si ju neuplatňovali… /Cirkev má vždy pravdu a výhrada vo svedomí má požehnanú výnimku, amen!/

Čo už ten úbohý tvor človečí má robiť s vlastným svedomím? Ako vidíme, keď dvaja hovoria to isté o svedomí, nie je to vždy to isté. Skúsme sa pozrieť na to z inej strany.

Pojem SVEDOMIE má v koreni slova VEDOMIE a preto s vedomím súvisí. Ľudské vedomie je ako parabola zrkadla, ktorá v sebe zobrazí všetky informácie, ktoré k nám prichádzajú pomocou zmyslových orgánov z vonkajšej skutočnosti a zároveň zobrazí aj našu vnútornú skutočnosť, naše predstavy, pocity, myšlienky, spomienky, názory a postoje. No a tu je zrazu kameň úrazu.

Všetky informácie, ktoré prijímame, nás môže formovať aj deformovať. Informácie a návody k prejavu nám dáva rodičovská výchova, škola, spoločenské normy, tradície, kultúrne pravidlá, ideológie, náboženstvá a verejná mienka. Prostredníctvom nich sa do našich spomienok zapisujú nespochybniteľné imperatíva „Musíš a Nesmieš!“ a stanú sa postupne našou morálkou a tichým hlasom svedomia. Nuž a spomienky sú ako odkazy do kameňa vytesané.

A kde sme MY v tom našom svedomí? Predstavte si, že sedíme v kine a na plátne ide dobrodružný western – príbeh nášho života. Či už nám hrajú 7 statočných alebo limonádového Joa, my by sme mali byť v roli pozorovateľa, mysliteľa a zhodnocovateľa. Keď sme sa ale z lenivosti nepodieľali na scenári, text sme nepochopili a v kontexte sme sa úplne stratili, tak naraz prekvapene zistíme, že hráme rolu osedlaného koňa, /niekto aj bieleho/ smradľavého skunka, zbabelého kojota alebo rolu prostitútky zo saloonu, ktorá dá tomu, kto dá viac – bez škrupulí a s čistým svedomím.

Len z ľudskej pohodlnosti a nevedomosti sa udievajú také podivnosti so svedomím ako napríklad to, že niekto má zlé svedomie z neúčasti na rodinnej oslave, zlé svedomie z prachu na nábytku, ale paradoxne, ten kto podvádza, manipuluje, využíva, zneužíva a vydiera, má svedomie čisté ako ľalia. Ako je vôbec možné, že tieto potvory majú ešte kožu na tvári a dokážu kráčať aj bez chrbtovej kosti? /Predpokladám, že v skrini majú veľký výber protéz tvárových aj kostrových./

Z pozorovania aj zo skúseností by sme mohli usúdiť, že u väčšiny ľudí vzniká svedomie len kopírovaním inštrukcií zvonka bez premýšľania a zhodnocovania. Odvolávať sa na spoločenské normy alebo tzv. tradičné hodnoty je skoro vtipné, keď aj tie, a hlavne tie často vznikajú na základe ideológie, náboženstva a verejnej mienky. /To je s rozumom tak trochu v rozpore, nemyslíte?/

Resumé

A čo by teda malo byť tým ozajstným nefalšovaným svedomím? Svedomie znamená – byť Si VEDOMÝ príčin a dôsledkov svojich rozhodnutí, konať S/plným/VEDOMÍM a to sa dá len pri zodpovedaných otázkach – čo robím, prečo to robím a aké to bude mať následky. Jednoducho povedané, je to porozumenie svojej motivácii aj celkovej situácii. Načo potom skladať účty vodcovi, strane alebo cirkvi? Samozrejme, že je to na dve veci, ale dobre to poslúži moci.

Tak ako neexistuje kolektívna vina, neexistuje ani kolektívne svedomie. Je to vskutku vyliata životná energia do Dunaja – apelovať na svedomie skupiny, nedajbože skupiny nejakých poslancov. Veď aj ten Švejk bol ostatným na smiech, keď na fronte kričal: „Nestřílejte jsou tady lidi!“ Ak zistíte, že sú medzi nami ľudia bez svedomia a bez chrbtovej kosti, z preventívnych dôvodov choďte radšej kopať záhradu aby vás nenapadlo streliť niekomu guľku rovno do zátylku. Ešte by ste z toho mohli mať zlé svedomie a pár rokov basy k tomu.


Poznámka redakcie: Niektoré zvieratá nemajú žiadne problémy so svedomím, tak ako aj ľudia.

Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.

Follow Lienka:

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...