Zámeny a premeny

Nebudeme tu dnes spolu uvažovať o zámene manželiek ani o rýchlych premenách škaredého káčatka na TV celebritu, ale o tom ako ľahko sa dá stratiť v ľudskom bytí, keď v nepoznaní zamenia sa pojmy a dojmy.

Už ako deti sme chceli napodobniť hrdinov z rozprávok a príbehov. Do akej miery je možné niekoho alebo niečo napodobniť? Nuž, buď je to len ploché zrkadlenie alebo postupne a po vrstvách vybudované obrazy plné pochopených obsahov.

Najčastejšie zámeny sú tri, sprevádzajú nás od mala a či to bude až do smrti, to záleží na chuti pozrieť sa tomu na zuby.

1. Lipnutie ako plochý odraz Lásky

Lipnutie je v skutočnosti vlastnícky vzťah a pramení z nepoznania vlastnej hodnoty a energetickej nedostatočnosti. Jednoducho by sa to dalo vyjadriť: „Bez teba nemôžem žiť!“ V takomto spolužití jeden, prípadne obaja ťahajú za kratší koniec, vzájomne sa doťahujú o pozornosť, až to môže hraničiť so závislosťou, vydieraním, využívaním a zneužívaním.

Láska je stav hlbokého chápania a nielen láskavý prejav. Či to je láska rodičov k deťom, vzájomná láska súrodencov, alebo milencov, je založená vždy na porozumení, ktoré niekedy začalo a nikdy nekončí. Preto je absolútne od veci veta: „Už ho nemilujem“. A čo to teda bolo? Láska, alebo  lipnutie na pekných očiach, svaloch, či prachoch?

Láska sa prejavuje veľkou toleranciou, prajnosťou, podporou, rešpektovaním postojov a rozhodnutí, ale aj pochopením, že naša láska nemusí byť rovnako opätovaná a dokonca môže byť aj úplne  odmietnutá. Nikto nemá povinnosť nás  milovať a je úplne jedno či pred bohom, alebo úradom.

2. Ľútosť ako plochý odraz Súcitu

„Ty moje chúďa.“ O čom asi vypovedajú tieto slová O súcite? Tento postoj sa o súcit ani len neobtrel a stavia daného človeka do pozície nemohúceho, ktorý potrebuje pomoc a spasiteľa. Záchranca v túžbe po moci parazituje na cudzej bezmoci a svojou „nezištnou pomocou“ len utvrdzuje slabého v jeho slabosti. Cesta ľútosti smeruje rovno do pekla závislosti a manipulácie.

A kdeže je ten súcit? Kde sa vzal, tu sa vzal, no predsa  na pochopení vždy súcit stál! Keď rozumiete príčinám strasti a bolesti /aj na základe vlastných pochopených skúseností/, rozumiete následkom a viete aj aký liek použiť. Najlepším liekom je dobrá rada a nie horekovanie, alebo mudrlantské prázdne reči. Súcit je o empatii, podpore na sile a nie o potvrdzovaní bezradnosti. Samozrejme, že poskytnutie dobrej rady nevylučuje aj iné podporné prostriedky, niekedy len vnímavé ucho, niekedy finančný obnos, niekedy opatrovanie dieťaťa, ale súcit ide vždy ruka v ruke s rozumom.

3. Nedotknutosť ako plochý odraz Vyrovnanosti

Podľa odbornej literatúry je kamuflovaná vyrovnanosť najčastejšie pozorovaná u psychotikov, ktorí sú síce inteligentní, ale nie sú schopní citlivo reagovať na sociosféru ani na vlastné kruté prejavy. A čo robí zvyšok zdravej populácie? Napriek tomu, že ostatní nemajú žiadnu diagnózu a sú „cituschopní“ veľmi často deklarujú: „To neriešim….to sa ma netýka….to  nič nie je.“ Tieto kecy svedčia vždy o snahe presvedčiť iných o tom ako sú nad vecou a ako to majú zvládnuté. Opak je však pravdou. Keďže v tejto spoločnosti sa slabosť nenosí a trestá sa za chyby, tak je výhodnejšie obstavať sa múrom zdanlivej sily, stability a to ostatné  – zraňujúce, úspešne vytesniť.

Vyrovnanosť je o sebapoznaní, kde vlastné zlyhania, chyby a slabosti majú svoju poznanú a priznanú tvár. Vyrovnanosť je o snahe dostať sa do rovnováhy vo svojom živote,  veď aj vesmír funguje vďaka dynamickej rovnováhe protikladov. Aby sme mohli v tomto svete tvoriť dobro je absolútne nevyhnutné poznať a ovládnuť jeho opak, inak sú to len prázdne slová o „páchaní dobra, lásky, súcitu“. Zvládnuť v sebe odvrátenú stránku života poznaním, znamená neprejavovať ju a zároveň nikdy na ňu nezabudnúť.

Resumé

Dovtedy si budeme pliesť dojmy s pojmami v otázke lipnutia, ľútosti a nedotknutosti /a nielen v tom/, pokiaľ sa v tejto spoločnosti bude zamieňať to najzákladnejšie – Výchova za Vzdelávanie. Len tak medzi nami, vysvetlenie pre lepšie pochopenie:
Výchova je snaha vštepiť normy správania, veľakrát cukrom a bičom a
Vzdelávanie je snaha o rozvoj myslenia, poznávania a celkové napredovanie života na ceste k múdrosti.


Poznámka redakcie: Inšpiráciou k tomuto článku bol text z psychoterapeutickej praxe. Verím, že pohľad laika v žiadnom prípade kolegov psychológov neurazí, ale poteší. Ak by vás zaujímali aj iné príbehy psychoterapeuta ponúkame vám zaujímavú a príjemnú lahôdku na čítanie.

Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.

 

 

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...