Je to fikcia alebo fakt, že dané slovo platí na život a na smrť? Akú váhu má ľudské slovo, keď kdejaká somarina musí byť zmluvou o budúcej zmluve potvrdená a notárom overená? Myslíte si, že to boli iba báchorky o samurajoch, rytieroch, mušketieroch, ktorí vážili slovo vlastnou krvou? V záujme nášho zváženia slova však nie je potrebné si hneď brucho samurajským mečom párať, ale viac rozumne hovoriť a menej dve na tri tárať.
Už ako školáci sme sa učili, že slovo sa skladá z hlások, zo slov vzniká veta a z mnohých viet sa splieta ľudská reč. Poďme teda rovno na počiatok, tam kde bolo slovo a to slovo malo svoju silu aj bez pečiatok.
Reč je nástrojom dorozumievania, porozumenia a tvorenia. Z toho poľahky odvodíme, že slovo hovorené, počuté, písané by malo byť pochopené v obsahoch a hlavne dávať zmysel. /Veď už aj ten Adam to hádam vedel./ Kde sa len ten zmysel dnes podel? Som ja hluchá, slepá, hlúpa? /Neviem, či aj tento problém nepripíšem radšej Eve, a mám to raz-dva vyriešené./
Nepredpokladám, že tým dvom bola v raji zdelená informácia, že slovo je prejavom myslenia a následne účinným nástrojom tvorenia. /To by skončili ako bezdomovci ešte pred hadom a tým pádom aj bez jablka./
Každé slovo aj nevyrieknuté, vnímame ako vnútorný hlas a pramení v myšlienkach. Čím sú myšlienky bohatšie, vzájomne previazané v súvislostiach, tým sú lepším podložím pre zložitejšie predstavy a základom pre budúce zviditeľnené zámery.
„Tak ako sa bez vetra lístok nepohne, tak sa bez slova ani hmota nepohne.“
Kde sa to vlastne celé pokazilo, že dnes je slovo vecou nedôvery, nedorozumenia, podvádzania a často krát výsledná reč len seno-slama? Neohúrim vás žiadnym geniálnym objavom, tento úbohý stav je následkom nevzdelávania. Chceli by ste namietať, že tak ako my v minulosti, tak aj dnešné deti chodia do školy? No, za tým počítačom veľa toho o slove a reči nepoberú. Mať plný počet bodov v testoch z literatúry, či gramatiky nič nehovorí o skutočnom chápaní – ovládaní jazyka.
Chyby a kazy nastávajú oveľa skôr – v rannom veku, kedy malý človiečik počúva od svojich rodičov len samé ťuťuli muťuli alebo siahodlhé výklady pomaly o jadrovej fúzii. Jedno aj druhé je neprimerané. Rovnako aj 15 ročný fagan nie je zvedavý na vaše citové výlevy a nekonečné vysvetľovanie. Ak chce vôbec nejaké to slovo počuť, tak nech znie jasne, stručne, pravdivo, presvedčivo a k veci. To sú pravé orechové základy správnej reči.
Situácia č.1 Rodič, ktorý rozumie sebe, vie čo hovorí, vie prečo to hovorí, vie komu to hovorí a z toho je len jedna jediná jasná výslednica: vie ako hovoriť. Taký rodič stáva sa vzorom, lebo vie ako správne naložiť s každým slovom. Stáva sa vzorom, ktorý chcú deti nasledovať, lebo cítia silu poznania a rešpektu. Veľmi citlivo – ako barometer vnímajú, či rodič dané slovo splní. Práve vtedy si tvoria slová k sebe samému, učia sa dôverovať, ale aj spoliehať sa na vlastné slová a činy.
Situácia č.2 Rodič, ktorý nerozumie sebe ani svojmu potomkovi, nevie čo hovorí. Jeho hlava hovorí niečo iné ako huba, tzn. že jeho verbálna a neverbálna komunikácia je v rozpore. Chaos u rodiča vedie detskú dušu do neistoty, dešpektu a k vzdoru. O čo sa oprieť, keď dôvera sa dávno vytratila a dané slová neplatia? Žeby bolo vhodné nejaké profi školenie? Aj politici sa vo verbálnej a neverbálnej komunikácii školia o stošesť. Plnosť obsahu tam však chýba a tak je to len stále dokola prázdne bla-bla-bla.
Ak ste toho času rodičom, dožičte svojim deťom istotu, bezpečie, krásu, pravdu a poznanie sprostredkované vlastným jazykom, aby sa v budúcnosti dokázali sami za svoj život slovom v sile a váhe postaviť. Nezabúdajte na potešenie z krásy literatúry, lebo čo sa za mladi naučia, to v dospelosti zúročia v bohatosti, pestrosti a zmysluplnosti jazyka.
Hovoríte si, že už ste dávno pustili z rúk rodičovské opraty a vaši vlastní rodičia neboli práve tým najlepším vzorom v zodpovednej práci so slovom? Nehádžte flintu do žita, lebo všetko sa dá napraviť. V prvom rade pozorne počúvajte, čítajte, premýšľajte, skúšajte svoje slová znova a znova aby ich váha bola adekvátna. „Mantra“ – čo hovorím, prečo to hovorím, komu to hovorím a ako to hovorím, nech je vašou vernou kamarátkou.
Resumé
Ak budete správne rozumieť zjavným aj skrytým slovným obsahom a vaše zámery budú stáť na pochopených postojoch a čistých úmysloch, potom bez váhania poviete: „Máš moje slovo a ruku na to.“ Niet o čom pochybovať, ste si istí, že vaše dané slovo platí na 100% bez papierov, notárov aj bez pečiatky.
Poznámka redakcie: Zaujímavosti o výuke rétoriky si môžete prečítať v tejto útlej knihe.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
