Dobrý deň, dovoľte mi aby som sa predstavila. Volám sa Slabosť. Narodila som sa…čo ja viem… vtedy sa ešte neprideľovali čipy, rodné listy ani občianske preukazy. Zaokrúhlim to, plus – mínus – autobus, bolo to na úsvite vekov. Som už stará ako ľudstvo samo, tým pádom, zrelá a skúsená dáma. Niečo o ľuďoch viem a vám to rada rozpoviem.
Tak v prvom rade, ľudia sú zvláštne tvory. Oni ma stále chcú zatvárať do nejakého väzenia, skrývajú ma v 13-tej komnate alebo komore, či čo. No, povedzte, nie sú naivní? Niektorým to už došlo, že tieň sa nedá zavrieť a tak ma začali obliekať do rôznych uniforiem. Čo som ja nejaká herečka? Nakoniec, keď konáte ako Slabosť stále to isté, potom príjmete akúkoľvek rolu. Od toho okamihu som mala roboty vyše hlavy a angažmá počas celých tisícročí.
Hrať sa na Silu bolo pre mňa niekedy veľmi náročné. Veď uznajte, mala som zahrať odvahu a chvela som sa strachom ako osika, mala som zahrať nádej a skolabovala som hneď na začiatku, mala som zahrať súcit a miesto toho som fňukala ľútosťou, mala som zahrať istotu, ale pochybnosti ma zradili. Po týchto slabých výkonoch ma ľudia poslali na školenie vo verbálnej aj neverbálnej komunikácii, trénovala som pohybovú kultúru, priučila sa spoločenskému bontónu aj protokolu. Už nič nebránilo tomu, aby som svojimi schopnosťami dobyla celý svet.
V ére skoro“Oskarovej“ som už bola absolútne hodnoverná. V mojom profi prevedení arogancia vyzerala ako rozhodnosť, pýcha ako sebavedomie, podvod ako dohoda a Slabosť ako Sila. Dobre som sa vyškolila, čo? Na prstoch jednej ruky by som spočítala, koľkí prišli na to, kto vlastne som. Vypátrali ma iba premýšľaví šibali, ktorí ma spoznali podľa očí /aj keď nosím image okuliare/ a hovorili, že ma cítia na sto honov. /žeby to bolo tým luxusným parfumom?/
Priznám sa, bol to vzrušujúci pocit. Cítila som sa ako zažiadaná milenka. Konečne ma chcel niekto poznaním ohmatať a nielen v pivnici schovávať.
∞
Dobrý deň, dovoľte mi aby som sa predstavila, volám sa Sila a narodila som sa za veľmi nepriaznivých okolností. Mala som ťažké detstvo, ale poznáte to, čo vás nezabije to vás posilní.
Z môjho zrodu tešili sa všetci. Bádatelia ma videli v Slnku, vode, vzduchu, vetre, v zemskom jadre a snažili sa ma získať a ovládať. To sa aj darilo, ale im to nestačilo. Chceli si ma pri sebe navždy udržať a preto ma začali spútavať drôtom, plynovodom, ropovodom, elektrárňou, laserom, delom a všeličím iným. Nepočúvali, keď som im hovorila, že som síce silná, ale zatiaľ ma stále nevlastnia a ovládajú len prírodu a fyzikálnu skutočnosť. To by ste neverili, čo niektorí dokážu, tak napríklad:
Fyzici ma rozštvrtili na silu gravitačnú, elektromagnetickú, slabú silu jadrovú, silnú silu jadrovú. /A kde je sila života? Na to vedecká obec neprišla? Skoro som z toho zoslabla./
Ale poďme radšej ďalej od fyziky… Boli tu aj ďalší siláci, napríklad takí vlastníci, ktorí sa nadúvali silou rodokmeňa, domu, pozemku, peňazí, iní zase ukazovali na odiv glorioly, medaily, dekréty a diplomy. Mocní tohto sveta zas demonštrovali svoju ozbrojenú silu, stavali mi sochy v nadživotnej veľkosti a hlásali: „So Silou na večné časy a nikdy inak!“
Boli natoľko samoľúbi a pyšní na svoje silácke úspechy, že vo velebení vonkajšej sily začali dokonca zbraňami súťažiť. Ľudská hlúposť fakt nemá hraníc!
Ja som im znova pripomínala, že ešte stále nie som ich vlastná sila a že ovládajú zručne len technológie a vedné odbory, a to na život nestačí. Nechceli si priznať, že keď sú v tichu, tme a sami, cítia sa tak bezmocní, bezradní a zúfalo slabí…
Raz za čas sa začali vyskytovať nadšenci – výskumníci života, ktorí odvážne chceli poznať svoj tieň, svoju Slabosť. Nebáli sa vidieť ju nahú, bez šperkov, bez líčidla a nebáli sa zároveň ju naplno precítiť ako vlastnú bolesť, bezradnosť a bezmocnosť…
A tak sa z pochopenia Slabosti začala rodiť Sila Života.
Nebudem vám klamať, bola som v siedmom nebi. Konečne ma niekto rozumom spoznával a nie iba plamennými rečami na piedestáli vyznával. Cítila som sa ako najlepšia priateľka, ktorej rozumiete do špiku kostí. Byť trpezlivou sa predsa len oplatí.
Prepáčte, už musím ísť, ako Sila Života mám svoje úväzky – byť poruke aj pre iné bytosti. Navštevujem aj 4 ženy, ktoré vám prinesú o mne zvesti z vlastnej skúsenosti.
Pani G: Sama seba sa pýtam. Ako vnímam vlastnú silu?
Je v pocite, že som si poradila, zvládla som nepohodu, problém, lebo som porozumela o čo ide. Je v uvedomení, že som sa dobre rozhodla, lebo som pochopila o čo ide.
Prejavom mojej sily je, že viem robiť voľby, viem logicky uvažovať…že viem hľadať riešenia, som schopná ich nájsť a v neposlednom rade mám odvahu a vôľu ich realizovať.
A tiež sa viem zasmiať na svojej hlúposti, nezdare, omyle… na svojej slabosti.
Pani S: Slabost a síla, to je nerozlučná dvojice. Pokud si umím připustit svoji slabost a chápu, z čeho pramení, můžu pocítit svoji vlastní sílu. Síla se zviditelňuje právě a jen díky tomu, že existuje její protiklad – slabost. Proto když je mám na paměti obě, život už není jen náhoda, kdy jednou jsi dole, jednou nahoře, ale záměr vstupovat do jakéhokoliv zážitku a události se svojí silou, vědomá si ovšem své slabosti.
Pani L: Silu vnímam ako pocit, ktorý sa odzrkadľuje v postoji k problémom, záťaži, úlohám, povinnostiam, ako chuť riešiť, tvoriť nové prístupy, nápady na zlepšenie danej situácie. Ten pocit sa dá jednoducho popísať, že nie je nič, čo by sa nedalo pochopiť, zvládnuť, opraviť, vytvoriť.
Slabosť je presným opakom sily. Nie je chuť čokoľvek robiť, opravovať, tvoriť. Ak príde nejaká požiadavka z okolia, tak má človek pocit, že sa zosype ako hrad z piesku. Hovorí sa, že človeku chýba šťava. Skutočne, on je vyprahnutý, vyschnutý od páľavy pálčivých problémov, tém a nefunkčných schém. Nie je o čo sa oprieť vo svojom svete, nie sú tam odpovede. Ak netvoríme odpovede, ktoré by nás posilnili na živote, (čiže nechápeme príčiny ani dôsledky našich reakcií, rozhodnutí, skutkov a nerozumieme dokonca ani slovám, ktoré bežne používame) musíme dopĺňať silu len uspokojovaním základných biologických potrieb – jedlom, pitím, spánkom, sexom, či opájaním sa zážitkami, zábavou a príjemnou atmosférou, ktorú sme ani nestvorili. Prepožičaná sila sa však veľmi rýchlo pominie…aj s ľudským telom.
Pani A: Čo je sila? Čo je slabosť? Keď ju posudzujeme, tak v čom? V živote? V prírode? V športe?… Ako to rozdeliť? Asi sa to ani nedá. Existujú iba dve premenné medzi týmito stavmi. Je to ako v prírode. Keď vybuchne sopka a láva sa derie na povrch, jej sila je tak obrovská, že pôsobí deštrukčne, ale keď sa stíši a vychladne, vzniknú z toho krásne konštrukcie ako napríklad ostrov Island.
Mohlo by sa zdať, že sila, ktorá vedie k deštrukcii je vlastne slabosťou, ak by sme nevideli výsledné dielo tohto procesu. Nepochopenie premenných medzi silou a slabosťou môže mylne viesť k sebaklamu, ale aj k skreslenému názoru o druhých.
Keď sa spýtate ľudí: „Chcete byť silní alebo slabí?“ Koľkí z nich priamo a hneď odpovedia a koľko z nich budú iba vyhýbavo mlčať? Spravte si test správnosti a položte sami sebe túto otázku a v tichosti popremýšľajte.
Ako vidíte, strom Sily má jeden koreň a veľa konárov, rovnako ako 4 výpovede o Slabosti a Sile. Sú jedinečné a predsa majú mnohé spoločné. Tak nech to tak aj navždy zostane.
Resumé
Človek je silný vtedy, ak vidí, cíti a pochopí svoju slabosť. Jej odmietanie, popieranie, skrývanie alebo „klamanie telom“ je len vyhadzovanie energie von oknom. V procese sebapoznávania sa nedá šprintovať so stopkami na rukách. Uvažovanie o sebe si vyžaduje čas, priestor, samotu a niekedy aj dobrú radu.
Jedna dobrá rada by tu aj bola: So svojou slabosťou sa podeľte len s tým, kto ju unesie. Unesie ju ten, kto je s vlastnou slabosťou vysporiadaný a preto má pochopenie pre slabosti iných. Kto neporozumel svojej slabosti, tomu cudzia slabosť zosilní jeho vlastnú a začne sa brániť útekom alebo útokom. Vzniká nám tu zaujímavý paradox – silná a slabá slabosť. /Predsa len sú laici vtipnejší, než fyzici./
Pozrime sa na silu ešte z inej strany. Spoločnosť je tak silná, ako je silný jej najslabší článok. Vzdelávanie v matike, fyzike, chémii, biológii a IT pre život nestačí. Pokiaľ nebude v ponuke vzdelávanie o živote a jeho sile, dovtedy tu budú bezmocní slabosi a nad nimi budú vládnuť ešte slabší slabosi s mocou – manipulátori, tyrani a diktátori. /To už nie je paradox ani sranda, to je smutná realita./
Poznámka redakcie: Sila človeka rozmenená na drobné – na vieru v seba, nádej a jediný zámer.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
