Ocenili by ste, keby vaša inteligencia bola 150? Otázky v IQ teste sú rôzne, ale zaručene tam nie sú otázky: Čo je život, kto ste a načo ste tu? Je zaujímavé, že dosť často počúvam iné vety, napríklad: Dosť bolo rácia, chce to srdce! Nešpekuluj toľko v hlave, ale spoľahni sa na pocity! Všetko je tak ako má byť! Kto sa v tom má potom vyznať? Začnime teda základnou definíciou:
„Inteligencia je schopnosť adaptovať sa na podmienky.„
Zoberme si napríklad takú amébu…tento jednobunečný organizmus sa pri priaznivých podmienkach pritiahne a pri nepriaznivých sa odtiahne. Je to teda primerane inteligentný tvor, ktorý nebude žiť v nepriaznivom prostredí. Améba ani len netuší /nemá čím/ a nemá ani žiadne vysvetlenie, čo je to za prostredie, prečo je priaznivé a prečo iné je pre jej život nepriaznivé.
Keď už sme sa vybrali na výlet do zvieracej ríše, pozrime sa aj na iné tvory, či potvory. Úplne geniálnym spôsobom sa dokázali adaptovať na podmienky krysy a šváby. Jeden by im aj závidel. Bez opýtania sa k nám nasťahujú, všetko požerú, pos..ú a ešte sa aj hojne rozmnožujú. Možno nás aj prežijú.
Človek je hádam tvor zložitejší, má mozog, CNS, schopnosť premýšľať, učiť sa, zhodnocovať, plánovať, dokáže tvoriť, narábať s časom aj s humorom. Tak ako je to s tým jeho rozumom?
Musím priznať, že to, čo sa tu stále vyzdvihuje a oceňuje je zatiaľ len inteligencia. Odkiaľ sa ale vzala? Už od čias, keď sme naháňali mamutov /niekedy aj oni nás/, sme zapisovali do DNA pokyny: uteč alebo zabi! Bola to vtedy jediná možnosť ako sa rýchlo vyhnúť nebezpečenstvu alebo získať potravu – odmenu. Ľudská civilizácia takto neustále prepisovala a obohacovala svoj genóm prežitými skúsenosťami. A čo sa z toho prenieslo do dnešných dní? Akákoľvek súťaž alebo boj v zmysle hesla – silnejší vyhráva, /prípadne rafinovanejší prežije/ je súčasťou programov inteligencie. Len sa rozhliadnite okolo seba, je toho tu veľa a je to všade…Byť inteligentným sa skrátka „oplatí“.
Ako sa dá inteligencia získať? Poviete si, predsa učením. No, áno, ale s povzdychom dodávam:
„Škola milá škola, kde si svoje ambície zahodila?“
Veď jej poslaním je vrátiť školu do hry a hru do života. Súčasné vzdelávanie sa svojím prístupom skôr podobá na zalievanie v záhrade. V konvičke na vodu sú jednotlivé informácie a tie keď nalejeme do hláv, domnievame sa, že to bude OK. Lenže ona nám tam rastie burina a nie kvetina. Chcelo by to viac kyprenia a hnojenia otázkami, súvislosťami, logikou aj dialektikou. To by bola potom nádherná botanická záhrada, ktorá by voňala pestrým poznaním a možno by zaváňala aj múdrosťou…v budúcnosti. /radosť k nej privoňať!/
Ďalším spôsobom získania inteligencie je napodobňovanie druhých v prejavoch, ktoré boli úspešné alebo naopak, neopakovať ich chyby. Týmto spôsobom sa rozvíjajú schopnosti ako sa lepšie adaptovať na podmienky. Moderná inteligencia znamená: Mať znalosti ako sa presadiť, ako zarobiť, ako zaujať, ako pritiahnuť partnera, ako dobre vyzerať, ako v žiadnej oblasti nestrádať…skrátka ako mať výhodu v záujme prežitia. Pre existenciu je to síce potrebné, ale pre vývoj jednotlivca a jeho silu života nedostatočné.
Neviem, či je to nejaká výhoda, ale už tu máme aj inteligentné telefóny, inteligentné hodinky, inteligentné domy a snaha prerobiť človeka na inteligentný stroj je veru intenzívna až invazívna. IT sú programované v taktoch 0 – 1 a podobne je to aj s inteligentným človekom. Jednoznačným ukazovateľom ľudskej inteligencie je bipolárnosť – čiernobiele videnie sveta aj samého seba. Človek inteligentný nemusí byť rozumný, ale je rýchly a výkonný. Rovno z rukáva sype jasné odpovede, čo je dobré a čo zlé, čo je správne a čo nesprávne, čo je pravda a čo lož. Na takú hlúposť, čo je zmyslom jeho života, nech sa ho radšej nikto ani nepýta. Charakteristická otázka inteligencie je totiž AKO?
Charakteristická otázka rozumu je ČO? PREČO? A až potom AKO? Odpovede sú tvorené myšlienkovým procesom z pozorovaných udalostí, z pochopených skúseností a sebapoznania. Jedná sa o tvorenie zložitých výpovedí v súvislostiach o príčinách a následkoch.
Jedinec, ktorý takto tvorí svoje odpovede, nerozhoduje sa podľa zaužívaných schém, efektívne ani na efekt, väčšinou nemá nejaké úžasne zručnosti, ale dokáže vidieť to, čo iní nevidia, počuť to, čo iní nepočujú, vyskladať zložité myšlienkové „pucle“ a svoje pochopenie zároveň aj precítiť ako vlastnú silu pochopenia. „Á tak tu je ten rozum zakopaný!“ On ten rozum totiž nesie v sebe silu pochopenia a tým by bol koniec všetkého manipulovania. /Ja som to tušila!/
A na záver – ešte k ľudským pocitom, ktoré by sme vraj mali uprednostniť pred rozumom. Každý živý tvor cíti a výnimkou nie je ani človek. Vnímame pocity telesné, duševné a dokážeme dokonca sebapociťovaním vnímať a identifikovať samých seba. Toto všetko je dôležité pre orientáciu vo fyzickom tele, v duševných procesoch aj v tejto realite, ale ani za plný vagón pocitov a citlivého vnímania nedá odpoveď na otázku z čoho tie pocity vznikli, prečo vznikli, aké to bude mať následky a či sa to dá ovplyvniť alebo zmeniť.
Resumé
Inteligencia sa dá nadobudnúť pomerne rýchlo napodobňovaním a memorovaním. Existujú na to všelijaké metodické vychytávky. Porozumenie je však zdĺhavý a náročný proces na čas aj energiu. Ľudkovia – rozumbradovia, ktorí sa rozhodli ísť touto cestou sa možno budú javiť svojmu okoliu ako neschopní ťarbáci. Ale aj tu platí staré porekadlo: Vyčkaj času ako hus klasu – ich sila sa aj tak raz naplno prejaví a potom budú mnohí prekvapení.
Poznámka redakcie: Vynikajúci spisovateľ Thomas Mann predniesol v Berlíne v roku 1930 svoj Apel na rozum v obave z blížiaceho sa nebezpečenstva. Oslovil nim literátov, intelektuálov a humanistov, ale dejiny išli svojimi vojnovými cestami. Prečo? Lebo o bytí a nebytí na tejto Zemi nerozhodujú humanisti ale politici a politici nie sú humanisti ale obchodníci. /Česť výnimkám./
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
