Bude ako nebolo?

Všade zavládol chaos, neistota a strach. V prvej líni z choroby a v druhej – zamestnanie, úvery, prenájmy…Ak prežijeme,  budeme potom len živoriť?

Musím to povedať na rovinu. Aj v minulosti, teda v čase skoro blahobytu, tu časť ľudí len prežívala a väčšína populácie zažívala. Ani jedno ľudského ducha nectí. Chudák rozum neprišiel si veľmi na svoje. Prežívanie holej existencie nie je život a zažívanie nekonečných zážitkov sa o život ani neobtrelo. Čo s tým teraz? Žeby platil starý známy Nietzseho výrok: „Čo nás nezabije, to nás posilní“? Alebo jeho čierna parafráza: „Čo nás zabije, to posilní niekoho iného“?

Ukazuje to však aj na iné. V blízkej minulosti sme boli tzv. otvorení, slušní a ctili tradície. Mať veľa priateľov na FB nehovorí nič  o blízkosti, ale ani povinné rodinné oslavy.  Davy na festivaloch, či štadiónoch tiež nesvedčia o blízkosti.  Máme sa naozaj tak v láske ako tvrdíme? Alebo sa spolu len účelovo synchronizujeme, ale  to dokážu  aj  kobylky.

V súčasnosti sme naopak nútení k telesnej izolácii a  začíname pociťovať, čo je  „ponorka“ , domáce konflikty  alebo strašná osamelosť. V časoch minulých sme boli v oveľa väčšej izolácii, len sme o tom nevedeli. Možností ako sa  príjemne klamať bolo habadej, napríklad úchylnými žúrkami, či nákupom Vuitton kabelky.

Uvažovali ste prečo vírus devastuje pľúca? Pľúca sú orgánom, ktorým sme bezprostredne spojení so vzdušnou atmosférou. Keď nebudeme nadychovať – zomrieme, keď nebudeme vydychovať – zomrieme.  Aj sociálna atmosféra je hmota, ktorú dýchame. Je dýchateľná? Prečo u niektorých pacientov dochádza k tzv. zmätočnej imunologickej odpovedi, cytokínovej búrke? Čo tým vyjadrujú na inej úrovni? Nemôžu, alebo nevedia niečo rozdýchať a nakoniec imunitný systém bojuje proti svojmu vládcovi?

Pľúca sú orgánom dynamiky a ich pohyb by mal byť plynulý a pružný v nádychu aj výdychu. Prijímali sme v minulosti nové informácie s pochopením? Vydychovali sme naše pochopenie do spoločnej atmosféry, alebo sme sa báli noviniek a len mrzuto vzdychali alebo chrlili oheň a síru?

Veľa ľudí sa z nového vírusu vyliečilo, mnohí boli bezpríznakoví alebo mali len mierne príznaky. Ako je to teda možné? Je veľmi zľahčujúce povedať, že boli mladí a zdraví. Poďme na to teraz čisto hypoteticky: Čo keď boli na úrovni života pružní, vnímaví a otvorení.

Vírus je informácia. Je to to isté ako vírus v počítači. Umelé systémy vymysleli ľudia, podľa fungovania seba samého.  Aj počítač musí mať v sebe databázu vírusov a aj človek. Program zlyhá ak dostane informáciu, ktorú nepozná. Ale aj človek. V analógii – nás ľudí ničí všetko to, čomu neporozumieme, teda nevieme to správne spracovať. Vírusom môže byť aj dezinformácia…

Strach nikdy nevyriešil žiaden problém, práve naopak. Sústavne štartuje stresovú reakciu a tým výrazne oslabuje imunitný systém.  V skutočnosti nás oveľa skôr môže zabiť nepochopený predpoklad ako reálna hrozba. Predstava z minulosti, alebo z možnej budúcnosti spolu so silným emocionálnym nábojom je to isté ako silná trauma v reálnom čase. Skrátka a dobre, keď sme oslabení, sme raz-dva na lopatkách, či na lopate.

V každej sekunde je zmena možná a nielen C a D vitamín posiľňuje imunitu. Čím je viac pochopených informácií, tým je viac nástrojov k riešeniu problému, a to na všetkých úrovniach. Poznanie na úrovni biológie, imunológie, virológie je rovnako potrebné ako sebapoznanie. Poznanie o IT programoch je rovnako potrebné ako poznanie psychológie a sociológie. Čo s tým spraví pani MÚDROSŤ? No, bude sa snažiť jednotlivosti  logikou, dialektikou a modelmi prepojiť. Hlboké pochopenie totiž robí v tele zázraky a netreba na to ani niekoľkoročné testovanie a schvaľovacie protokoly.

Ak si niekto myslí, že sa nás netýka to, čo sa deje vo vedľajšom byte, dedine, meste, štáte je na veľkom omyle. Nosičom informácií je všadeprítomné svetlo a jeho rýchlosť je 300 tis. km/s.  My ako život v prvom rade prijímame a spracovávame informácie a to prostredníctvom mozgu.  Akákoľvek informácia môže byť pre nás vírusom, trebárs, že niekto kúpil  byt, auto, alebo nebodaj tepláky za babku. Choroba, ktorú spôsobí tento vírus sa volá ZÁVISŤ. Aká veľká je táto pandémia?

A nie je nakoniec vírusom aj ten všadeprítomný ľudský ODPOR voči všetkému a všetkým? Kde je odpor, tam netečie elektrický prúd a už dieťa vie, že naše telo funguje na úrovni elektrochemickej. Aby  jednotlivé ográny správne fungovali, musia byť správne aktivované elektroimpulzami. Ale kde nie je prúd, tam ani čert neberie a choroba si hravo telo rozoberie.

Tak koľko vírusov nás oslabovalo už dávno predtým, než bola ohlasovaná pandémia? Čím všetkým sme oslabili svoju imunitu, namiesto toho, aby sme informácie pochopili a zaradili do svojej databázy.

Teraz v domácom väzení, nedá sa utekať pred nevyriešenými rodinnými problémami do práce a pred pracovnými za zábavou. Možno je tu konečne ČAS sa aj zamýšľať – aká bola minulosť a aká  bude  budúcnosť. Kam sme to vôbec v tej evolúcii došli? Sme zvieratami, či bezduchými strojmi?

Nečakajme na zázraky, ale môžeme stvoriť nové možnosti. Nové možnosti boli aj po I. svetovej vojne, po veľkej hospodárskej kríze, po II. svetovej vojne, po r. 1948, po r. 1989…ako sme ich využili, alebo sme ich zasa len zneužili?

Každý má v sebe jedinečné danosti, možno poklady v hĺbke ukryté, len ich treba objaviť a ponúknuť do spoločného.  Zdravý rozum, tvorivosť, fantázia, oduševnené vedecké bádanie budú potrebné ako soľ. V starej rozprávke bola soľ nad zlato, v blízkej budúcnosti bude každá DOBRÁ RADA NAD ZLATO.

Resumé

Možno si poviete, že román Traja mušketieri bol historický slaďák a Alexandre Dumas rojko, ale jeho slávna veta: „Jeden za všetkých a všetci za jedného“ je lepšia ako: „Jeden len pre seba a všetci proti všetkým“.  Spoločnosť ako celok je nakoniec tak silná ako jej najslabší článok.


Poznámka redakcie: Keď vám bude úzko, máme v ponuke aktuálnu literatúru, napríklad:

Kto chytá v buse

Tulák po lekárňach

Líška Bystrorúška

/to by bolo, aby sme MY nejaký ten humor nedali…/

Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na   lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...