Blízkosť = podobnosť, teda kto je blízky je podobný a kto je podobný je blízky. Naozaj? Aby sme to na začiatku trochu odľahčili… absolútna podobnosť je výsadou hmyzu. Stačí rovnako šuchotať krovkami a spokojnosť je v celej kolónii. Podobnosť preferuje aj kŕdeľ holubov a ovce v stáde, kde je kožuch pri kožuchu, sa cítia bezpečne. V prenesenom význame k ľudskému správaniu má ovčie stádo značne pejoratívny význam. Beda – prebeda každej čiernej ovci, ktorá vytŕča zo stáda. Však viete…Svoje o tom vedel Spinoza, Alan Turing aj Virgínia Wolfova. Na podobnosti sú založené sekty, klany, ideológie, náboženstvá aj politické strany a o skutočnej blízkosti nemôže byť ani reči.
Ešte keď sme obývali jaskyne, tak telesná blízkosť znamenala prežitie a akákoľvek nepodobnosť znamenala smrť. Keď sme boli deťmi, dotyk mamy bol pre nás istotou a bezpečím. Bola to vtedy pre nás absolútna životná potreba. Áno, máme to napísané v génoch, preto stále túžime po dotykoch, telesnej blízkosti, podobnosti, istote, ochrane a bezpečí.
A dnes? Už sme trochu povyrástli a hádam aj dospeli, ale gény sú gény. Stačia trocha zhoršené okolnosti a vlka v rúchu baránka si pozveme rovno domov. Bez akejkoľvek rozlišovacej schopnosti dokážeme toho, kto je v našej telesnej blízkosti, hovorí rovnakým jazykom, robí podobné veci, nosí podobné šaty, má podobné názory, označiť za blízkeho. Dokedy tento sebaklam vydrží? Len dovtedy, pokiaľ si my nedovolíme spraviť niečo inak, napríklad mať iný názor a zrazu, ten kto je len pár centimetrov od nášho zadku sa prejaví ako nepriateľ. Ako ste si vôbec dovolili mať iný pohľad na vec a ešte k tomu tak nepodobný?!
Ani sa nenazdáte a ste v zóne ohrozenia, ste nepodobní, teda neprijateľní. Kto je neprijateľný je nepriateľ a s nepriateľom sa nikdy nejedná v rukavičkách. Táto hrozba vylúčenia núti mnohých do postoja držať hubu a krok a hlavne nevybočovať z radu. Skrátka maska podobnosti sa oplatí. Kto – skúsený a znalý zákonov svojej svorky, by si dovolil spochybniť vetu:
„Kto chce s vlkmi žiť – musí s nimi vyť.“
Čo keď to teraz obrátime úplne naruby? Verili by ste tomu, že dokonca ten, kto je od vás fyzicky poriadne ďaleko, je váš skutočný blízky? Nemusí robiť podobné veci, nemusí vás hladiť ani vám pochlebovať, má iný vkus a dokonca aj iné názory. Zabudnite na ten holý nezmysel, že musíme mať spoločné hodnoty. Vyznávanie hodnôt je vždy prísne individuálne a pramení z pochopenia jednotlivca. Rovnako ako pochopenie, tak aj vina nikdy nie je kolektívna ale individuálna. Je to len a len vzájomné porozumenie, čo ľudí skutočne zbližuje.
Zažili ste už ten vzácny pocit, keď ste nemuseli nič zdôvodňovať, nič vysvetľovať ani skladať účty a vedeli ste na 100%, že ten druhý vám rozumie? Takýto blízky vzťah by sme mohli označiť ako mať niekoho rád – bez podmienok, kde jeden od druhého nečaká, kto bude dávať a kto brať. Mať niekoho rád znamená aj taktne vyjadriť nesúhlas, kritiku, či dokonca odmietnutie. Blízkosť sa tvorí dlhé roky, niekedy celý život, lebo pochopenie nie je na počkanie, na rozdiel od podobnosti, ktorú okopírujete raz-dva a naivné divadielko sa môže začať, ale keď príde na lámanie chleba, blízkych budete hľadať ako ihlu v kope sena.
Ak ste sa x-krát sklamali pri zistení, že váš blízky nie je blízky, skúste ísť na to z inej strany, staňte sa blízkym vy. To, že to mnohí neuvidia, nevadí, aj tak sa ozajstná blízkosť nedá vidieť očami a počuť ušami. Možno ešte veľa krát budete súdení za nepodobnosť. Keď ale viete ako sa veci majú, po čase si zvyknete a nebudete očakávať to, čoho niekto nie je schopný ani vo snoch. A keď nebudete očakávať, nebudete ani sklamaní. Že to bude ešte trochu bolieť? Áno bude, veď
„Premena idealistu na realistu nikdy nie je bez bolesti.“
Pochopili ste čo je blízkosť a dokážete ju tvoriť? Potom dokážete aj to, že z hĺbky pochopenia sa viete priblížiť aj na povrchu, teda tzv. sa pripodobniť, ak je to potrebné. Prečo? Preto, aby nepodobnosť tak veľmi nezraňovala tých, ktorých máte radi. Ako vidíte, život je zložitý a plný paradoxov. Čo kedy ukázať a čo si radšej nechať v tichu pre seba, je ako stáť na miske váh.
Resumé
Určite ste si v poslednej dobe všimli agresívne prejavy tzv. inakosti. Je to len druhá strana mince k skrývaniu sa do podobnosti. Oba prejavy pramenia zo strachu a svedčia o tom, že zatiaľ je ich nositeľom blízkosť k sebe samému na hony vzdialená. A tam to celé ešte len začína.
Poznámka redakcie: V nepodobnosti môže ísť o život a v túžbe po poznaní každé náboženstvo dobré. O tom všetkom vypovedá krásny príbeh zo stredoveku.
Potrebujete zrelaxovať alebo prísť na kus reči? Kliknite a tu nájdete oboje.
