Vojna je mier – Sloboda je otroctvo – Nevedomosť je sila
Čo vám hovoria pojmy – veľký brat, ministerstvo pravdy, vymazávanie minulosti, nový jazyk, ideozločin? Uhádli ste, je to známa Orwellovka – román 1984.
Poďme si rozobrať aspoň tri odkazy z tohto diela a paralely do súčasnosti:
1. Kontrola vždy a všade, opisovaná v knihe je prítomná aj dnes. Je ešte lepšia, je skrátka digi, a keď miluješ svoj fón, tak niet čo riešiť. Cieľom kontroly nie je naša bezpečnosť a verejné blaho, ale posilnenie moci jednotlivca alebo malej skupiny jednotlivcov na ovládanie ľudskej masy.
Položme si otázku z románu: Koľko je 2 + 2? Vo vašich hlavách teraz zaznelo – No, predsa 4! Ste si istí? Ministerstvo pravdy a Veľký brat to vidí a čo keď povie, že 2 + 2 sú 3 alebo 5 – ak bude chcieť. Aká bude v strachu o život vaša odpoveď?
2. Zmena obsahu slova je vnímateľná aj dnes a to už poriadne dlho. Každý jazyk slúži na vyjadrenie myšlienok. Čím je jazyk bohatší a zložitejší, tým sú viac rozvinuté myšlienky a z toho hlbšie súvislosti. Zámernou zámenou, kedy sa skutočný obsah vymení za niečo úplne iné, sa dosiahne skreslenie. Pojmy sa zmenia za dojmy a významy sú skrátka fuč. Je to degradácia myslenia, z ktorej vzniká nepochopenie a nakoniec nepochopenie ovplyvní postoje, správanie aj kultúru celej spoločnosti.
Príklad zo súčasnosti: Už ste sa zamýšľali nad tým, prečo počítačové programy, ktoré vás špehujú majú chrumkavý názov cookies? No, len preto aby ste z nich nemali nepríjemný pocit a s chuťou ich zožrali. Aj okliešťovanie a skracovanie slov má svoj neblahý dopad na jazyk. Dnes by sa aj pán Shakespeare čudoval aká vyrabovaná angličtina si tu lieta hore-dole celým svetom. Nuž, a z emoji by ani frajer Villon báseň nezložil.
3. Prepisovanie minulosti. Všimli ste si, že my sme svedkami nevídaných udalostí? Priamo pred našimi očami sa dejú zázraky, ona sa totiž neprepisuje minulosť, ale rovno prítomnosť. Keď pozorujete aktuálne dianie vo svete aj u nás, je vám úplne jasné, čo je príčina a čo následok. V priamom prenose vám ale niekto diktuje, že je to naopak. Určite je vám známy výrok, že dejiny píšu víťazi, však? To znamená, že keď sa manipuluje hystericky so súčasnosťou, manipulovalo sa s ňou aj v minulosti. Krajčírske úpravy histórie na mieru umožňujú totiž kamuflovať činy aj zločiny. Čo tak si položiť niekoľko kacírskych otázok:
– Vznikla francúzska revolúcia tak ako sme sa učili?
– Vznikla I. svetová vojna tak ako sme sa učili?
– Vznikla II. svetová vojna tak ako sme sa učili?
Ste si istí?
Čo keď Ministerstvo pravdy aj vtedy malo inú pravdu? /Len pre zopakovanie, je vojna mier?
Všetky tieto praktiky /a mnohé ďalšie podobné/ popisované v bodoch 1 – 3 by sme mohli pokojne zhrnúť pod jedno heslo: Sociálne inžinierstvo, na ktorom sa podieľali samé inteligentné hlavy. Boli a sú to vedátori s vysokým IQ, ale bez svedomia, bez morálky, bez výhrad a pracujúci na rozkaz.
Ako je to vôbec možné, že sme boli takí naivní, pohodlní, nevšímaví, že sme si len tak zamenili slušnosť s poslušnosťou a slúžili falošným ideálom? Slobodu, ktorá je najvyššou duchovnou hodnotou prameniacou z poznania a sebapoznania, sme vymenili v minulosti za pasy papierové a dnes za digitálne. Po myšlienkovej analýze dôjdeme k záveru, že tu máme krízu hodnôt a všetky ostatné ju nasledujú. /Len pre zopakovanie, je sloboda otroctvo?/
Prečo sme tak osprosteli a toľkým klamstvám naleteli? Kde teraz hľadať vinníka? Je to škola, ktorá má za povinnosť učiť nás ako sa v živote nestratiť? Fakt? Tak kde sa nám z osnov podeli humanitné predmety? Učili sme sa niekedy naživo filozofovať, klásť otázky a zdravo pochybovať? Život predsa nie je len číslo, alebo už sme klesli až na také dno, že nás ako živé bytosti definuje len zopár algoritmov?
Nuž je to smutné, ale naše inštitucionalizované vzdelávanie je už jednou nohou v hrobe. Umiera totiž na chronickú vyprázdnenosť jazyka a násilnú digitálnu debilizáciu. Posledným klincom do rakvy bude Globálne vzdelávanie násilne zavádzané do škôl. A pochová tak posledné ideály Sokrata aj Komenského. Nádej ale umiera posledná a tou je alternatíva. /Len pre zopakovanie, je nevedomosť sila?/
Ak už ste dávno vyšli zo školských lavíc, tak ako ja, neostáva nám nič iné, len hľadať zdroje niekde inde. Áno, každý zvedavec si raz nájde svoju vlastnú a jedinečnú cestu k poznávaniu, ku knihám, filmom, k životu aj k sebe samému.
Ako zákusok na záver pripájam článok ,v ktorom sa dozviete ako si s „problematickou“ literatúrou poradili akademici. Myslím, že mňa ani vás to veľmi neprekvapí. /Navrhujem aby pre zvýšenie prestíže danej univerzity páni učenci verejne pálili napríklad román 471 stupňov Fahrenheita./ O nič lepší od akademikov nie sú ani politici: „Koľko prázdnych rečí vieš, toľko krát si politikom.“ Horšie na tom je to, že ich reči neraz rozhodnú o bytí a nebytí miliónov ľudí.
Resumé
George Orwell nebol jasnovidný, bol iba skúsený. Celý svoj život pozoroval, premýšľal a písal o človeku a spoločnosti. Od roku 1949, kedy román vyšiel na svetlo božie, sa človek veľmi nezmenil. Vždy chcel a chce ovládať druhých, lebo moc tak opojne chutí. Na získanie mocenského opiátu dobre poslúži masovo zažívaný strach, hlad, utrpenie, beznádej, nenávisť alebo stále udržiavanie konfliktov, aj vojenských. Vojny sa viedli v minulosti pre územie a zdroje. Dnes sa bojuje o to isté, ale hlavne o ľudskú myseľ, skrátka sú to Smart wars – to je vec pokroku a vždy dobrého obchodu.
A tak teraz Homo Sapiens stojí na rázcestí. Všetci mu radia aby bol na tej správnej strane. Na ktorej? Na pravej, či na ľavej strane vojnovej nenávisti? A malo by aj teraz platiť, že mier je len obdobie medzi dvoma vojnami? Veď ten človek skromný a nenáročný chce „iba“ mier. Pri hlbokom zamyslení mu však došlo, že za mier sa nebojuje, ale mier sa tvorí mierumilovnými úvahami, slovami a činmi. /No povedzte, je toto ideozločin?/
Poznámka redakcie: Pozrite si dokument ako sa robilo a robí sociálne inžinierstvo a hneď vám mnohé skutočnosti budú jasnejšie.
Oslovili vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
