Sebahodnota, sebahodnota, kde ťa ženy berú?
Závislosti ako alkoholizmus, drogy, nakupovanie, sociálne siete sú v našej spoločnosti pranierované, paradoxnou výnimkou je workoholizmus. Extrémny výkon v práci sa cení, morálne aj finančne. A treba zvládať stále viac, byť lepší, súťažiť s každým aj so sebou samým /asi len AI nás dá všetkých do jednej priemernej lajny/. Závislosť na práci, teda workoholizmus bol dlho doménou mužov vo vysokých funkciách. A ako sú na tom ženy? Nebudeme sa tváriť, že sa nás to netýka, však áno?
Po celú históriu bolo úlohou ženy, rodiť, robiť a nechať sa mužmi riadiť. Jej hodnota bola rovnaká ako cena dobytka. I keď emancipácia pokročila, stále pri vykonaní tej istej práce nemá rovnaké finančné ohodnotenie a počet žien v organizáciách sa určuje kvótami. Že by kvóty zabezpečili ženám rovnosť, hodnotu aj cenu? Tomu by sociológ a hádam ani ten osol neuveril.
Existujú zástupy sebavedomých žien, ktoré dosiahli významné úspechy aj kariérne posty. A čuduj sa svete, pri dôvernom rozhovore mnohé priznávajú, že svoju sebahodnotu vnímajú ako nedostatočnú. Veď nie je žiadnym tajomstvom, že žena musí byť dokonalá manželka, milenka, matka aj manažérka…a potom je v očiach druhých frajerka. A vo svojich? Skúsenosti ju naučili, že ak to chce niekam dotiahnuť a mužom sa priblížiť, jej výkon musí byť 200%-ný a hlavne pritom nesmie starnúť. K dokonalosti predsa patrí aj večná mladosť a krása.
Tak sa tá dokonalá žena ženie za chimérou úspechu, popri tom si botoxuje vrásky, predlžuje vlásky, nafukuje prsníky a večer zhadzuje unavené masky. Aj keď prichádza uznanie, nie a nie sa ním uspokojiť. Tento stav by sa dal pripodobniť k námorníkovi, ktorý sa z pocitu trýznivého smädu napije morskej vody. Slanou vodou smäd ešte viac rastie, rovnako rastie aj smäd po čoraz náročnejších cieľoch. Je to predsa výzva…to dáš…a potom bude fajn… Odmena od obecenstva skutočne aj príde, aj návykový dopamín slastne odmení to nadmerné úsilie. Je tu ale jedno veľké úskalie. Ako s jedlom, tak aj s dávkou dopamínu stále rastie chuť.
Chemická továreň v ľudskom tele však nie je perpetum mobile. Minie sa hormón odmeny a prichádza vyhorenie, choroby a depresie. Často sa práve v tomto okamihu vynoria neodbytné otázky:
„Kto som, odkiaľ a kam kráčam, aký je zmysel môjho života?“
Prečo existenciálne otázky prídu na rad až o 5 minút dvanásť? Prečo otázky o zmysle života prichádzajú na pretras až keď sa z Titaniku stáva vrak? Preto, lebo je oveľa jednoduchšie celý život prijímať všeobecné názory a presvedčenia čo sa od ženy očakáva. Napriek tomu, že slovo sebahodnota hovorí o hodnotení seba samého a nie o hodnotení od niekoho iného. Nálepky z úst verejnej mienky tu vládnu celé veky, ťahá sa to až k Adamovi, či Eve.
Nech by sa tá súčasná Eva aj rozkrájala, svoju sebahodnotu žiadnym výkonom ani dopamínom nenavýši. Hormonálny doping a ilúzie majú len krátkodobý efekt. Zároveň, žiadne ocenenie od iných ľudí, hoci by ich bolo hneď aj 8 miliárd, nedokáže nahradiť vlastné odpovede na otázky – kto som a aký je zmysel môjho života.
Existenciálne otázky sú často považované za zbytočné filozofovanie, niečo hmatateľné treba robiť a nielen trepať dve na tri, však z toho sa nik nenakŕmi. Treba sa zviditeľniť, ohúriť a potom si to nechať preplatiť. Je absolútna pravda, že všetci platíme účty a rovnako je pravda, že v tomto ekonomickom systéme sa musíme s mnohými vecami zmieriť /aby bolo na rožky/, ale cena, ktorú zaplatíme za ignorovanie premýšľania o sebe, je privysoká. Bez sebapoznania bude každá Eva, minulá, či budúca – nehodnotná a bude stále len zdrojom, nástrojom a produktom v sociálnom aj ekonomickom zmysle.
Resumé
Suma sumárum – príčinou neukojiteľnej túžby dosahovať „mega výkony“ a pracovať až do úmoru nie je len nízka sebahodnota ale aj útek od nepríjemných pocitov a nevyriešených problémov. Workoholizmus a zarábanie peňazí sa tak stane nevyhnutnosťou a všeobecne akceptovaným ospravedlnením. Ale raz aj tá upracovaná Eva popremýšľa a zistí, že
„Sebahodnota nepramení z porovnávania ale z pochopenia zmyslu života.“
Zároveň zistí, že projektovanie zmyslu života do partnerov, detí a práce ju pred pádom na dno v jej vnútornom svete neochráni, ale porozumenie sebe samej, áno. Kedy začať s uvažovaním o vlastnej sebahodnote a zmysle života? Lepšie niekedy ako nikdy a určite skôr, než sa Titanik začne potápať.
Poznámka redakcie: O ženskej dokonalosti, sebahodnote a zmysle života vypovedá aj tento film.
Sebahodnota na horách nerastie, ona sa tvorí. Chcete vedieť ako? Príďte na kus reči.
