Prekročila som veľkú rieku, tak by znela veta z I-ťingu. Po mnohých rokoch som zmenila svoj život partnerský za život single. Držím v ruke kľúče od môjho nového prenájmu. Vysnívala som si ho tak, ako som len vedela. Bytík v malej tehlovej bytovke s dvoma lodžiami otočenými na juh a pred domom krásne veľké smreky. Zaujímavým bonusom je, že som v tejto štvrti prežila detstvo. ÁÁÁch, taká nostalgia!
Za dverami domu sa zjavila realita. Všade som videla špinu a cítila smrad. Smrad, ktorý sa rinul celým schodišťom a končil v mojom byte. Čo to je? No čo – pivničná potuchlina, starecký smrad a psí moč! Reakcia sa dostavila rýchlo. Bolesti hlavy a zvracanie, tzv. WC dvojboj.
Po nevyhnutnej revitalizácii, samozrejme mojej, nastúpila upratovacia čata v počte 1. Drhla som všetky kúty, kuchynskú linku, kúpeľňu, koženú sedačku, okná. Na komplet som to dala za 2 týždne. Zákonite sa objavovali nedostatky. Nešiel internet, ventilátor v kúpeľni, sprchová ružica tiekla mimo správnej trajektórie. V chladničke chýbalo sklo aj nejaké tie úchytky na dvierkach, atď. Mojimi pomocníkmi sa stali súprava drobného náradia pre domácich majstrov, vonné olejčeky a horské slnko. Každá pomoc dobrá. O kultúrny program sa staral zúfalo štekajúci pes o poschodie nižšie a opravár-motorkár z vedľajšieho vchodu.
V návale tvorivosti som ušila krásne vankúše, urobila plagáty na stenu, preusporiadala nábytok. Omámená vlastnými nápadmi som urobila osudovú chybu…Na chodbu som postavila vonný olej, aby mi ten odporný puch neliezol do bytu. Fľaštička zmizla. Tak som kúpila ďalšiu. Tá mi hneď na druhý deň pristála na prahu. Ahááá! Tak toto im nevonia. Tu už si asi zahrávam s ohňom a so susedskými vzťahmi zvlášť!
Za týždeň som použila citrónový olej v spreji a celé schodište som vyvoňala. Moja vina bola spečatená. Zazvonila rozhorčená suseda a spočítala mi to aj s úrokami. Teraz mi to konečne došlo! Obyvateľom tohto domu vlastne smrdím JA. Moja predstava, že som skoro neviditeľná, nepočuteľná a odteraz aj necítiteľná, /teda chcela som byť/, neplatí. Nevraživé pohľady ma neustále sledujú.
Kto si to len dovolil narušiť ten zabehaný zatuchnutý a tmavý poriadok? A kto to vlastne je? Ako to, že sa do toho bytu nasťahovala nová suseda – sama žena, kde má deti a čo vlastne robí? Som pre nich nepodobnou, teda neprijateľnou. Čo je neprijateľné je nepriateľské. Nepriateľa treba odsúdiť a rázne potrestať. Byť v stredoveku skončila by som na pranieri a možno aj na hranici. Teplo z dreva by bolo snáď väčšie ako z ich ľudskej priazne.
Resumé
Nikomu nemôžem rozkázať aby ma mal rád. Prelúskala som to a pochopila tých zatrpknutých, nenávistných, sklamaných malých ľudkov, ktorí dávno stratili vládu nad sebou a chcú dať aspoň rezolútne najavo, kto je pánom v ich dome. Vo svojej hysterickej ustráchanosti ani netušia, že majú moju náklonnosť, súcit a pochopenie. Že o tom zatiaľ nevedia? Nevadí, ja som trpezlivá a čas predsa neexistuje. /Predstavte si, po mesiaci sa na mňa úplne nečakane a vrúcne usmiala suseda. Kto by to povedal?/
Poznámka redakcie: Prečítajte si o pichľavých susedských vzťahoch v dnešnom Paríži.
