„Pevná vôľa všetko zdolá.“ Výrok starý ako Praha a je to vôbec pravda? Nuž, v tomto duchu sa vychovávali a aj dnes vychovávajú masy. Predpokladá sa, že človek-vôl bude mať vždy pevnú vôľu a keď naňho naložia aj tonu, tak ju unesie, pokiaľ jeho samého neponesú nohami napred rovno do hrobu. Ale než ho tam odnesú, užije si krv, pot a slzy a od spoločnosti si užije kopu blahorečenia, možno aj finančného ohodnotenia. /Len tak medzi nami volmi minulými alebo potenciálnymi budúcimi, nielen tona, ale aj tisíc múch zdolá vola./
Až raz…poznáte to ako melú božie mlyny…
Toľko si ten človek-vôl nakladal, kadekto s ním oral, až to nakoniec voľky-nevoľky vzdal, spadol do priekopy a zavzdychal: „Vôľa moja, ako to, že si ma opustila?“ V tú ranu od únavy zaspal a sníval sa mu sen. Ozval sa mu sám najvyšší:
„Ty vôl jeden, ty nevieš, že vôľa a rozum jedno jest a že boží dar nepatrí ako obeť na oltár, ale je na každodenné použitie pre tvoju slobodu? Stal sa z teba len tupý nevoľník, ktorý si mýli žalmy so žiaľmi a neváži si seba ani svoj život! Spamätaj sa preboha, lebo ti to oje navždy ostane!“
Človek-vôl-nevoľník sa strhol zo spánku. Bol to sen, nebol to sen? Nech už to bolo čokoľvek, začal o svojej ceste životom premýšľať. Celé roky mu odporúčali, nech ešte vydrží, nech poriadne zaberie, že bude lepšie a že poslušnosť, drina a odriekanie je cnosť /bohapustá hlúposť/. Celé roky mu nariaďovali čo by mal, čo by nemal, čo nesmie, čo musí, čo nemôže a v tom všetkom musí zostať pevný a pokorný.
Veríte alebo nie, práve v tomto okamihu zažil človek vyvalený pod malinčím osvietenie. Uvidel sám seba ako zapriahnutého vola, ktorý nemal žiadnu vlastnú vôľu, len cudzie názory a presvedčenia a nechal sa každým a všetkým kočírovať. Bol to veľký trapas a duševný otras. Neviem, neviem, či by ho v tejto chvíli rozveselila satirická parafráza na majstra Wericha:
„Je to pravda odvěká, že cizí vůle dělá člověka.“
Ťažko, ale predsa sa náš nevoľník a aj jeho polomŕtva vôľa zo zeme zdvihla a spolu vykročili do budúcnosti. Cesta vola z nevoľníctva aj keď je plná odhodlania, nikdy nie je ľahká, to mu bolo jasné aj bez vysvetlenia. Ešte veľakrát s ním poorali, veľakrát to sám pohnojil, ale veľká zmena bola, že si bol tých volovín vedomý. Prečo? No, on začal byť, čuduj sa svete, všímavý, premýšľavý a študovaný. Literatúry o sebapoznaní je tu habadej, tak sa o sebe dozvedel, že roky hral rolu poslušnej obete, ktorá dokázala len hrdinsky nariekať. A kde je vôl-obeť, tam si pohonič aj ránhojič vždy prídu na svoje. Postupne začal sám sebe aj okolnostiam viac rozumieť, jeho vôľa bola odolnejšia a životné voľby prezieravejšie.
Resumé
Zvykli sme si, že v našej spoločnosti je odmenená vôľa, ktorá má v sebe more utrpenia, napríklad, zhodila prebytočné kilá, zahodila cigarety alebo z totálneho dreva vykresala maratónca /nič proti tomu a klobúk dolu/. Ale za vôľu k premýšľaniu, k rozhodovaniu, dokonca aj za vôľu k vlastným zlyhaniam, za vôľu k otázkam, odpovediam a pochybnostiam vás nikto neodmení, len vy sami. Tá odmena je ale nevyčísliteľná a volá sa chuť života.
Poznámka redakcie: Vôľa rozumom pestovaná ovplyvní aj naše rozhodovanie, teda životné voľby. Aj slávny Spinoza urobil svoju životnú voľbu, ako to dopadlo, si môžete prečítať v tejto knihe. Z iného uhla pohľadu vychádza výrok Marka Twaina: „Keby voľby mohli niečo zmeniť, nedovolili by nám voliť.“ Nuž, popremýšľajte.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
