Nerob si starosti

alebo Don′t Worry Be Happy ako spieva sympaťák Bobby. Vypnúť aspoň na chvíľku ten rozkazovačný hlas v hlave, ktorý nám hovorí, čo všetko by sme mali a čo musíme. Vrátiť sa tak na moment do detstva, keď sme lietali s kamošmi po vonku, stvárali lotroviny, snívali aj za dňa, čítali pod lavicou dobrodružstvá a starosti mali naši rodičia.

V bežnej rétorike majú starosti priradený obsah utrpenia, i keď základom slova starosť je starať sa a nie trpieť. Táto zámena v ľudskej reči nie je jediná a ako k tomu skresleniu došlo? Nuž, stáva sa to vtedy, keď starosť začne sprevádzať bezradnosť a odtiaľ je už len krok k frustrácii a utrpeniu. Faktom,  ale je, že starať sa o niečo znamená venovať tomu pozornosť – zaujímať sa a prípadne zvládať aj nejakú činnosť s tým spojenú.

Trochu z iného súdka je starať sa niekomu do života, vnucovať svoj názor, radu, teda pchať nos tam, kam netreba. Čo sú to za starosti? Nie je to nič iné, len spam a chorý záujem mať všetko pod kontrolou a ovládať ľudí ako bábky v bábkovom divadle.

A ako je to s dobrovoľnými záväzkami, ktoré nám niekedy spravia peklo zo života a z radostí starosti?

Ak si niekto kúpi auto a má starosti s prezúvaním, PZP, STK, tak je jasné, že sa musí o to postarať, inak sa voziť nebude.

Ak si niekto založí záhradu a má starosti so zavlažovaním a burinou, tak je jasné, že sa musí o to postarať, inak mu tam nič neporastie.

Ak si niekto zoberie šteňa z útulku a má starosti s veterinárom a venčením, tak je jasné, že sa musí o psa postarať, inak mu zdochne.

Ak si niekto uzmyslí v 40 mať dieťa a má s miminom starosti, je jasné, že sa o neho musí postarať, inak dieťa zomrie.

/Doteraz ma fascinujú prejavy človeka, ktorý mi povie, prečo som si robila starosti, keď som mu kúpila darček. Hovorí o sebe? Je pre neho starosťou – utrpením niekoho obdarovať, alebo darček prijať?/

Mnohé záväzky, ktoré sme si vybrali dobrovoľne, nám neraz začnú prerastať cez hlavu a z príjemných starostí, ktoré sme vykonávali s oduševneným odhodlaním, stali sa strasti.

„Kde udělaly soudruzi z NDR chybu?“

Pri každom rozhodnutí, ktorým sa chceme o niečo alebo o niekoho starať by sme si mali položiť základnú otázku: Prečo tomu chceme venovať pozornosť – starať sa? Úprimná odpoveď by nám mala ukázať zmysluplnosť a motiváciu nášho konania. Niekedy to môže byť aj prekvapivé, že v skutočnosti napĺňame predstavy niekoho iného, súťažíme sami so sebou, alebo sa zubami nechtami držíme nejakého spoločenského predsudku, či normy.

Ako druhá v poradí by mala byť zodpovedaná otázka: Ako na to? Ako bojovník? Ako výskumník? Ako matka Tereza? Ako poradca? Ako tvorca? Podľa akého vzorca? To záleží na okolnosti a na našej zdatnosti. Najlepšie je, ak máme pochopené a vyskúšané mnohé udalosti a podľa toho môžme vybrať to pravé orechové. Niektoré situácie sú, ale nové a nepoznané a tak prichádzajú na rad pokusy aj omyly, zlyhania, bolesti, strasti a na začiatku to boli, len také „malé starosti“.

Ak je človek otvorený a vnímavý, tak nie je možné vyhnúť sa záujmu – starostlivosti o predmety, rastliny, zvieratá, o dýchateľnú sociálnu atmosféru a taktné vzťahy. Súcit, skrátka už nepustí uzavrieť sa do blaženej bubliny. Súcit, ale nie je o bezhlavom obetovaní, ale o rozumnom zhodnotení.

Na druhej strane sú tu záväzky, ku ktorým sme došli ako slepé kura k zrnu, už tým, že sme sa vôbec narodili a dospeli. Zabezpečiť si existenciu v takto pokrivených ekonomických podmienkach je neraz otroctvo a nie starosť. Tu už veľakrát treba byť OZajstným čarodejníkom a nie len obyčajným smrteľníkom. Niekto čaruje s hypotékou, niekto s podvojným a niekto s podvodným účtovníctvom. Nuž čo, každý podľa svojich možností a schopností.

Resumé

Snívate o bezstarostnosti?  A čo tak starať sa aspoň o seba? Ja nehovorím o egoizme, ale o absolútne základnej starosti, v ktorej by malo byť staranie sa o svoje telo, duševné stavy, myšlienkové postoje, o poznávanie a sebapoznávanie. Ak by bol každý aspoň takýto „egoista“, tak verte,  že tzv. globálnych problémov – starostí  by bolo o veľa menej a menej by bolo aj opustených detí a opustených starých ľudí a opustených zvierat a otrávených vzťahov aj otrávenej prírody.  Zmysluplné staranie ide len cez chápanie, inak je to len strastiplné tápanie.

Popri tom všetkom si však doprajte snívanie s nohami na stole, túlanie sa po lese, či túlenia sa pri sebe, alebo karaoke pri bláznivej muzike, to všetko a ešte omnoho viac je len nevyhnutný výdych, ktorý umožní znova sa nadýchnuť a tak pokračovať v staraní sa o seba aj o iných.


Poznámka redakcie: Ako doviesť starostlivosť o svoje deti k dokonalosti si môžte prečítať v tejto veľmi podnetnej knihe.

Oslovili vás úvahy v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...