Nerob si starosti

posted in: Blog | 0

alebo Don′t Worry Be Happy ako spieva sympaťák Bobby. Vypnúť aspoň na chvíľku ten rozkazovačný hlas v hlave, ktorý nám hovorí, čo všetko by sme mali a čo musíme. Vrátiť sa tak na moment do detstva, keď sme lietali s kamošmi po vonku, stvárali lotroviny, snívali aj za dňa, čítali pod lavicou dobrodružstvá a starosti mali naši rodičia.

Bezradnosť = Utrpenie = Starosti

V bežnej rétorike majú starosti priradený obsah utrpenia, i keď základom slova starosť je starať sa a nie trpieť. Táto zámena v ľudskej reči nie je jediná a ako k tomu skresleniu došlo? Nuž, stáva sa to vtedy, keď starosť začne sprevádzať bezradnosť a odtiaľ je už len krok k frustrácii a utrpeniu. Faktom,  ale je, že starať sa o niečo znamená venovať tomu pozornosť a zvládať aj nejakú činnosť s tým spojenú.

Trochu z iného súdka je starať sa niekomu do života, vnucovať svoj názor, radu, teda pchať nos tam, kam netreba. Čo sú to za starosti? Nie je to nič iné, len chorý záujem mať všetko pod kontrolou a ovládať ľudí ako bábky v bábkovom divadle.

Záväzky

A ako je to s dobrovoľnými záväzkami, ktoré nám niekedy spravia peklo zo života a z radostí starosti?

  • Ak si niekto kúpi auto a má starosti s prezúvaním, PZP, STK, tak je jasné, že sa musí o to postarať, inak sa voziť nebude.
  • Ak si niekto založí záhradu a má starosti so zavlažovaním a burinou, tak je jasné, že sa musí o to postarať, inak mu tam nič neporastie.
  • Ak si niekto zoberie šteňa z útulku a má starosti s veterinárom a venčením, tak je jasné, že sa musí o psa postarať, inak mu zdochne.
  • Ak si niekto uzmyslí v 40 mať dieťa a má s miminom starosti, je jasné, že sa o neho musí postarať, inak dieťa zomrie.

/Doteraz ma fascinujú prejavy človeka, ktorý mi povie, prečo som si robila starosti, keď som mu kúpila darček. Hovorí o sebe? Je pre neho starosťou – utrpením niekoho obdarovať, alebo darček prijať?/

Mnohé záväzky, ktoré sme si vybrali dobrovoľne, nám neraz začnú prerastať cez hlavu. Z príjemných starostí, ktoré sme vykonávali s oduševneným odhodlaním, stali sa strasti.

Rozhodnutie k starostlivosti

Pri každom rozhodnutí, ktorým sa chceme o niečo alebo o niekoho starať by sme si mali položiť základnú otázku: Prečo tomu chceme venovať pozornosť – starať sa? Úprimná odpoveď by nám mala ukázať zmysluplnosť a motiváciu nášho konania. Niekedy to môže byť aj prekvapivé, že v skutočnosti napĺňame predstavy niekoho iného, súťažíme sami so sebou, alebo sa zubami nechtami držíme nejakého spoločenského predsudku, či normy.

Ako druhá v poradí by mala byť zodpovedaná otázka: Ako na to? Ako bojovník? Ako výskumník? Ako matka Tereza? Ako poradca? Ako tvorca? Podľa akého vzorca? To záleží na okolnosti a na našej zdatnosti. Najlepšie je, ak máme pochopené a vyskúšané mnohé udalosti a podľa toho môžme vybrať to pravé orechové. Niektoré situácie sú, ale a nepoznané a tak prichádzajú na rad pokusy aj zlyhania, strasti a na začiatku to boli, len také „malé starosti“.

Ak je človek otvorený a vnímavý, tak nie je možné vyhnúť sa záujmu – starostlivosti o predmety, rastliny, zvieratá, o dýchateľnú sociálnu atmosféru a taktné vzťahy. Súcit, skrátka už nepustí uzavrieť sa do blaženej bubliny. Súcit, ale nie je o bezhlavom obetovaní, ale o rozumnom zhodnotení.

Na druhej strane sú tu záväzky, ku ktorým sme došli ako slepé kura k zrnu, už tým, že sme sa vôbec narodili a dospeli. Zabezpečiť si existenciu v takto pokrivených ekonomických podmienkach je neraz otroctvo a nie starosť. Tu už veľakrát treba byť OZajstným čarodejníkom a nie len obyčajným smrteľníkom. Niekto čaruje s hypotékou, niekto s podvojným a niekto s podvodným účtovníctvom. Nuž čo, každý podľa svojich možností a schopností.

Resumé

Snívate o bezstarostnosti?  A čo tak starať sa aspoň o seba? Ja nehovorím o egoizme, ale o absolútne základnej starosti, v ktorej by malo byť staranie sa o svoje telo, duševné stavy, myšlienkové postoje, o poznávanie a sebapoznávanie. Ak by bol každý aspoň takýto „egoista“, tak verte,  že tzv. globálnych problémov – starostí  by bolo o veľa menej a menej by bolo aj opustených detí a opustených starých ľudí a opustených zvierat a otrávených vzťahov aj otrávenej prírody.  Zmysluplné staranie ide len cez chápanie, inak je to len strastiplné tápanie.

Popri tom všetkom si však doprajte snívanie s nohami na stole, túlanie sa po lese, či túlenia sa pri sebe, alebo karaoke pri bláznivej muzike, to všetko a ešte omnoho viac je len nevyhnutný výdych, ktorý umožní znova sa nadýchnuť a tak pokračovať v staraní sa o seba aj o iných.


Poznámka redakcie: Ako doviesť starostlivosť o svoje deti k dokonalosti si môžte prečítať v tejto veľmi podnetnej knihe.

Oslovili vás úvahy v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.

Follow Lienka:

Som s nohami na zemi, s hlavou v oblakoch a srdcom medzi riadkami, veď na počiatku bolo slovo, tak aby sa neminulo...