K téme čo je kreativita som sa dostala ako slepý k husliam. Podnetom bol rozhovor s dlhoročnou kamoškou, ktorá práve číta knihu o kreativite a podelila sa so mnou o svoje postrehy. Bolo to veľmi zaujímavé a tak sa rozbehli aj moje kreatívne myšlienky a tie rozbehli zas mechanickú klávesnicu.
Slovenským ekvivalentom slova kreativita je tvorivosť. My ako ľudské tvory sme doslova stvorené na tvorenie. Cez tvorbu máme možnosť ukázať seba, svoje sny, myšlienky a to je dôležitou súčasťou identity, sebapotvrdenia a sebahodnoty. /Nájdu sa medzi nami síce aj potvory, ktoré namiesto tvorenia radšej ničia a ostatní potom z toho ich ničenia len živoria, ale o tom potom…inokedy/.
Kde tvorivosť vzniká? Odpoveď je jednoduchá a nie je to mágia. Kreativita vzniká v našom vnútornom svete. Podnetom je väčšinou predstava z vonkajšieho sveta. My na základe tejto predstavy tvoríme svoje vlastné myšlienky a následne nové predstavy, ktoré sú obohacované o iné prvky alebo sú úplne pozmenené. Tomu sa poeticky hovorí – tvorivá fantázia. A pri splnení určitých podmienok a zákonitostí sa tramtatadááá…fantázia objaví v zhmotnenej podobe, trebárs ako nová kniha na stole alebo nový obraz na stene.
Kedy sa tento tvorivý proces spúšťa? Kedykoľvek, dôležité je smerovanie pozornosti naraz obojsmerne. Vyzerá to ako nemožné, ale je to možné a dokonca skoro brnkačka. Jedna časť pozornosti je zacielená do studne našej zvedavosti a druhá k ľuďom, objektom alebo javom. Inými slovami povedané, majte oči, uši aj svoje srdce stále otvorené pre poznávanie.
Prečo majú ľudia problémy s tvorivosťou? Prečo sú mnohí frustrovaní, znudení alebo v beznádeji? Keď vás už nič nemotivuje premýšľať, lebo vraj všetko je už vytvorené /čo je samozrejme len zdanie, ale zato neochvejné/. Fóny aj s celou AI vám ponúkajú hotové riešenie na počkanie. Tak prečo by ste sa v tvorivom procese vôbec unúvali? Ale potom platí, že
„Kto netvorí – na duchu živorí“
Retardérom kreativity nie sú tzv. zlé podmienky ale absencia otázok. A otázky sa vynárajú vždy vtedy, keď človek narazí na tajomstvá alebo problémy. Bádatelia vždy túžili po odpovediach na svoje otázky. Chceli odhaliť tajomstvá a popri tom prekonávali neraz až život ohrozujúce podmienky. Zimu, hlad a nepriazeň okolia. Museli byť veľmi kreatívni aby išli za svojím snom a zviditeľnili ho potom celému svetu. Mnohým kreatívna cesta od prvotnej myšlienky až po zrealizované dielo trvala celé roky a niektorí sa úspechu ani nedožili. Ani Spinoza ani Franz Kafka nemali zrovna na ružiach ustlané a doslova dolovali svoje otázky o sebe a o živote zo svojho najhlbšieho vnútra. Možno je pravdivý výrok, že nie „klídek a tabáček“ a drahé vily plné pohody ale
„Krízy spúšťajú crazy kreatívne nápady“
V ľudskom ponímaní je kreativita najčastejšie spájaná s umením ale byť kreatívnym znamená v prvom rade tvorivo premýšľať a tak nakoniec aj mama, ktorá ostala s 3 deťmi sama a musí denne zabezpečiť existenciu pre seba aj svoje deti, je extra kreatívna. Je to tak málo vznešené, však? Kreativita od hrnca až k smradľavým ponožkám…
Dnes chce mať každý „kreatívec“ raz-dva hotovú vec, bez veľkého úsilia ale za mohutného potlesku okolia. Takéto „dielo“ postráda jednu podstatnú vec, nemá ducha a ľudia to v určitej chvíli pocítia, reálne posúdia a v najhoršom aj odsúdia.
Čo je najväčším zabijakom kreativity? Vymývanie mozgov, vyprázdňovanie obsahu slov, zjednodušovanie, nevšímavosť a bezbrehá pohodlnosť. To je cesta k nihilizmu. Keď na vás takmer každá reklama ziape, že niečo je pohodlné a bezpečné, tak sa majte na pozore! Položte si v okamihu otázku: „Komu to slúži a na čo je to dobré?“ Ak vás nezaujíma odpoveď, tak na kreativitu v pohodlí svojho domova bezpečne zabudnite.
Resumé
Podnecujte stále svoju zvedavosť, /tajomstiev je tu habadej/ majte otázky a pestujte svoju chuť aj do riešenia tzv. banálnych, či prízemných problémov a nebudete mať už nikdy problémy k kreativitou.
Poznámka redakcie: Len tak medzi nami, kreativita jak vyšitá je aj obchádzanie hlúpych byrokratických nariadení a pravidiel. A naopak kreatívne vymýšľanie reklamných. pravidiel vás určite rozosmeje.
