Stala som sa perlovým náramkom. Chcela som cítiť teplo ľudského tela, ale osamela som v šperkovnici a neobjímam žiadne zápästie. „Si príliš drahý, náročný na údržbu a prinášaš slzy. Staň sa farebným sklíčkom a budú ťa nosiť všetci!“ Hovorí dav.
Stala som sa amforou naplnenou aromatickým vínom. Chcela som cítiť chuť a vôňu ľudskej duše. Hlboko v podzemí, ale čakám opretá v kúte. Netečie zrelý mok z môjho hrdla do úst milovníka vína. „Si taká krehká a víno príliš hutné, staň sa fľašou minerálky a budú piť z teba všetci!“ Hovorí dav.
Stala som sa tichým tieňom. Chcela som nasledovať ľudské kroky, ale stratila som v mnohých tvárach, veď tieň nemá svoju vlastnú. „Si taká obyčajná, nevýrazná, svojím mlčaním len rušíš ten neustály šum. Staň sa veľkolepým ohňostrojom a budú ťa obdivovať všetci“. Hovorí dav.
Stala som sa knihou, príbehom poznávania života. Chcela som pochopené myšlienky, sny a túžby človeka v ozvene prerozprávať, ale zaprášená ležím v polici. „Si veľmi zložitá a nezrozumiteľná, staň sa rýchlym kuchárskym receptom a budú ťa čítať všetci!“ Hovorí dav.
Dokázala som to, je zo mňa príručka – Ako byť rýchlo šťastný. A zrazu kupujú ma všetci. „Si taká úžasná, ľahko pochopiteľná a dostupná pre každého!“ Hovorí dav. Úľavou som si vydýchla. Konečne ma všetci prijali, ale v noci, v tichu a samote šepkám do vankúša: „Som ako prostitútka, ktorá išla za kus chleba.“
Resumé
Nečakajte, že niekto druhý dokáže určiť hodnotu vášho života. Jedine, že by mal chuť a odvahu vám porozumieť. Tomu sa potom hovorí – mať rád a to je dar.
