Je človek sieť biologických, duševných a mentálnych vzťahov? Áno aj.
Je človek virtuálna identita? Áno aj.
Poďme na to úplne od začiatku. Vieme už zo školy, že človek novodobý je Homo Sapiens Sapiens, teda človek rozumný. A už tu by sme mohli skončiť. Lebo ako hľadám, tak hľadám, rozumu ako šafránu. Mýlim sa? Možno áno, možno nie, urobme analýzu, nech to nie je len bohapusté ohováranie.
Podľa čoho sa dá človek rozumný na druhý pohľad poznať?
„Hlúposť poznáš po kriku a múdrosť potichu.“
Musíte uznať, že podľa tohto bonmotu tu máme tuposti vyše hlavy. Elita aj masa rovnako vrieska, uráža, dehonestuje a neuvažuje, ale kalkuluje. Nie ste hádam takí naivní, aby ste naleteli na to, že každý kto sa titulmi pýši, je aj rozumný. Nie, on je len brutálne inteligentný. Veľmi dobre vie, čo znamená výhoda pre jeho prežitie a o tom to celé je. Vie ako táto realita funguje a zariadi sa podľa toho. Jednoducho povedané, adaptuje sa inteligentne na podmienky. Ak dovolíte, urobíme si takú malú kategorizáciu. Rozdelíme ľudskú populáciu na 4 skupiny:
– Človek – dravec, stojí na vrchole potravinového reťazca a jeho charakteristika je: Kto zaváha, nežerie. Je jedno či to budú peniaze, prírodné alebo ľudské zdroje. /Už vás napadlo, prečo človeka od istého času začali odborníci nazývať ľudským zdrojom?/
– Človek – parazit, vlezie všade, kde mu to bude umožnené. Dokáže sa tváriť milo a pritom nasávať krv. Každý hostiteľ je nahraditeľný a aj rýchlo nahradený.
– Človek – ovčan. Ovčania sú najpočetnejšia skupina a ich spoločným menovateľom je jednota v strachu, nenávisti a poslušnosti. Vždy sa nejaký pasák, či spasiteľ nájde, ktorý ovce povedie k spáse. Verejná mienka je alfa a omega ich spoločenského života.
– Človek rozumný. To je bohužiaľ najmenej početná skupina a jedinca tohto druhu poznáte podľa zložitého myslenia, nečakaných otázok, nekonvenčných odpovedí a neustálych pochybností.
Už ste sa zaradili?
S našou analýzou človeka a jeho prejavov úzko súvisia aj pojmy ako humánny, humanitárny a humanista.
S pojmom humánny, teda ľudský sa najčastejšie myslí ľudomilný, súcitný, empatický. Lebo človek by mal mať predsa aj súcit. A čo to ten súcit vlastne je? Je to hádzanie mincí pred obchoďákom do kasičky? Je to varenie polievky pre bezdomovcov? Je to posielanie príspevkov na charitu? Hranie na city vždy zaberá a niečo sa vždy vyzbiera a v TV to potom vyzerá tak humánne a cnostne. Poviem vám to z mosta do sprosta, keby vedenie štátu tvoril spolok rozumných ľudí, ktorý by skutočne plnil svoju funkciu, tak tieto javy by v spoločnosti neexistovali. Skrátka a dobre, nikdy a na žiadnej úrovni ľudského bytia nie je rozumné podporovať rozklad. Aj to, čo sa javí, že je len na okraji spoločnosti, sa dotýka všetkých, len tí chudobní duchom to nevidia a nevedia. Lapidárnejšie to povedal jeden starý múdry muž:
„Ľudia nevedia čo sa deje a ani nevedia, že to nevedia.“
Noam Chomsky
S pojmom humanitárne /pomáhajúce ľuďom v núdzi/ mám spojené duchaplné vyjadrenie jedného nemenovaného politického trilobita, ktorý v tomto čase už zase vstáva z mŕtvych. Tento inteligentný parazit pomenoval bombardovanie bývalej Juhoslávie za humanitárne. V tomto prípade mi už došli slová aj rozlišovacia schopnosť na tuposť.
Nuž a humanisti sú racionalisti, ktorí majú na prvom mieste človeka, jeho dobro a rozvoj. Väčšina humanistov mala a má lásku k filozofii a všestrannému vzdelaniu. Mnohí zhodnotili aj svoje životné skúsenosti a obohatili ich sebapoznaním. Spisovateľ a humanista Thomas Mann, ktorý svojim Apelom na rozum už v roku 1930 videl kam to celé vedie, oči väčšiny aj tak nevideli a uši aj tak nepočuli. Tak kde bol ten Homo Sapiens Sapiens? Možno viacej rozumná bola postava Švejka. Jeho veta z frontu počas I. svetovej vojny znela: „Nestřílejte, jsou tady lidi!“ /Humanista jeden!/
Nemusíme chodiť až tak ďaleko do histórie. Posledné skoro tri roky vypovedajú mnohé o dravcoch, parazitoch, ovčanoch, Mannovcoch aj Švejkoch. /Bez akéhokoľvek znevažovania a sarkazmu./
Ako teda vylepšiť tvora, ktorý sa volá Sapiens? Vzdelávanie je prepotrebné, ale nestačí tlačiť do hlavy IT zručnosti, ale nevyhnutné je poznanie výpovedí o živote a jeho zmysle. Zmyslom života nie je prežívať, ale prehlbovať sa a rásť na sile. Rovnako je dôležité dať na pravú mieru výpovede o mysli a ľudskom tele ako dvoch spolupôsobiacich hmotách. Myseľ ani telo nie sú naši nepriatelia ale pracovné nástroje. /Jeden by až žasol, koľko nezmyslov sa za posledné desaťročia potárali o tele aj mysli./
Žiadne odborné trúby zatiaľ nehlásia, že život je živá gravitácia, ktorá cíti a sebacíti. /A je to rozum, ktorý jej podá vysvetlenie o vlastnej identite aj o svojich pocitoch./
Žiadna prestížna univerzita zatiaľ nezverejnila štúdiu o tom, že túžby sú z predstáv, predstavy zo spomienok a myšlienky z rozumu. /Majú úplne iné starosti, sú zaneprázdnení plánovaním a testovaním nových globálnych katastrof./
Resumé:
Hádam len osla prekvapí, že poznanie o podstate života nebolo a nie je v záujme ekonomiky, politiky, náboženstva ani akademickej obce.
Človek rozumný už nie je ani ovčan – sediment /ktorého, kde posadia, tam vytvrdne/ ani ovčan – konzument /ktorý príjme všetko, čo mu bolo podhodené/.
Človek rozumný je totiž silnejší, samostatnejší a stále zvedavý. Uvažuje v súvislostiach, svoje slová a činy zvažuje na základe pochopených príčin a následkov.
Človek rozumný je pre dravcov a parazitov problémový živočíšny druh a vždy bude preto v ohrození, ale dúfajme, že nebude tak skoro pred vyhynutím.
Poznámka redakcie: Humoru nikdy nie je dosť! Prečítajte si zaujímavosti o spisovateľovi Jaroslavovi Haškovi a o jeho slávnom Švejkovi.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
