Dobrý deň, dovoľte mi aby som sa predstavila. Volám sa Slabosť. Narodila som sa…čo ja viem… vtedy sa ešte neprideľovali čipy, rodné listy ani občianske preukazy. Zaokrúhlim to, plus – mínus – autobus, bolo to na úsvite vekov. Som už stará ako ľudstvo samo, tým pádom, zrelá a skúsená dáma. Niečo o ľuďoch viem a vám to rada rozpoviem.
Tak v prvom rade, ľudia sú zvláštne tvory. Oni ma stále chcú zatvárať do nejakého väzenia, skrývajú ma v 13-tej komnate alebo komore, či čo. No, povedzte, nie sú naivní? Niektorým to už došlo, že tieň sa nedá zavrieť a tak ma začali obliekať do rôznych uniforiem. Čo som ja nejaká herečka? Nakoniec, keď konáte ako Slabosť stále to isté, potom príjmete akúkoľvek rolu. Od toho okamihu som mala roboty vyše hlavy a angažmá počas celých tisícročí.
Hrať sa na Silu bolo pre mňa niekedy veľmi náročné. Veď uznajte, mala som zahrať odvahu a chvela som sa strachom ako osika, mala som zahrať nádej a skolabovala som hneď na začiatku, mala som zahrať súcit a miesto toho som fňukala ľútosťou, mala som zahrať istotu, ale pochybnosti ma zradili. Po týchto slabých výkonoch ma ľudia poslali na školenie vo verbálnej aj neverbálnej komunikácii, trénovala som pohybovú kultúru, priučila sa spoločenskému bontónu aj protokolu ale hlavne, absolvovala som mnoho koučingových sedení na získanie sebahodnoty. Potom už nič nebránilo tomu, aby som svojimi schopnosťami dobyla celý svet.
V ére skoro „Oskarovej“ som už bola absolútne hodnoverná. V mojom profi prevedení arogancia vyzerala ako rozhodnosť, pýcha ako sebavedomie, podvod ako dohoda a Slabosť ako Sila. Dobre som sa vyškolila, čo? Na prstoch jednej ruky by som spočítala, koľkí prišli na to, kto vlastne som. Vypátrali ma iba premýšľaví šibali, ktorí ma spoznali podľa očí /aj keď nosím image okuliare/ a hovorili, že ma cítia na sto honov. /žeby to bolo tým luxusným parfumom?/
Priznám sa, bol to vzrušujúci pocit. Cítila som sa ako zažiadaná milenka. Konečne ma chcel niekto poznaním ohmatať a nielen v pivnici schovávať.
∞
Dobrý deň, dovoľte mi aby som sa predstavila, volám sa Sila a narodila som sa za veľmi nepriaznivých okolností. Mala som ťažké detstvo, ale poznáte to, čo vás nezabije to vás posilní.
Z môjho zrodu tešili sa všetci. Bádatelia ma videli v Slnku, vode, vzduchu, vetre, v zemskom jadre a snažili sa ma získať a ovládať. To sa aj darilo, ale im to nestačilo. Chceli si ma pri sebe navždy udržať a preto ma začali spútavať drôtom, plynovodom, ropovodom, elektrárňou, laserom, delom a všeličím iným. Nepočúvali, keď som im hovorila, že som síce silná, ale zatiaľ ma stále nevlastnia a ovládajú len prírodu a fyzikálnu skutočnosť. To by ste neverili, čo niektorí dokážu, tak napríklad:
Fyzici ma rozštvrtili na silu gravitačnú, elektromagnetickú, slabú silu jadrovú, silnú silu jadrovú. Tu už nikto nič negarantuje, dokonca aj tá AI do sveta kváka, že vraj častice neexistujú /Skoro som z toho zoslabla a navyše mám dilemu, či som ako Sila silná v ontologickej realite, fenomenologickej a či v matematickej?/
Ale poďme radšej ďalej od fyziky… Boli tu aj ďalší siláci, napríklad takí vlastníci, ktorí sa nadúvali silou rodokmeňa, domu, pozemku, peňazí, iní zase ukazovali na odiv glorioly, medaily, dekréty a diplomy. Mocní tohto sveta zas demonštrovali svoju ozbrojenú silu, stavali mi sochy v nadživotnej veľkosti a hlásali: „So Silou na večné časy a nikdy inak!“
Boli natoľko samoľúbi a pyšní na svoje silácke úspechy, že vo velebení vonkajšej sily začali dokonca zbraňami súťažiť. Ľudská hlúposť fakt nemá hraníc!
Ja som im znova pripomínala, že ešte stále nie som ich vlastná sila a že ovládajú zručne len technológie a vedné odbory, a to na život nestačí. Nechceli si priznať, že keď sú v tichu, tme a sami, cítia sa tak bezmocní, bezradní a zúfalo slabí…
Raz za čas sa začali vyskytovať nadšenci – výskumníci života, ktorí odvážne chceli poznať svoj tieň, svoju Slabosť. Nebáli sa vidieť ju nahú, bez šperkov, bez líčidla a nebáli sa zároveň ju naplno precítiť ako vlastnú bolesť, bezradnosť a bezmocnosť…
A tak sa z pochopenia Slabosti, pomaly ale isto, začala rodiť Sila Života.
Nebudem vám klamať, bola som v siedmom nebi. Konečne ma niekto rozumom spoznával a nie iba plamennými rečami na piedestáli vyznával. Cítila som sa ako najlepšia priateľka, ktorej rozumiete do špiku kostí. Byť trpezlivou sa predsa len oplatí.
Prepáčte, už musím ísť, ako Sila Života mám svoje úväzky – byť poruke aj pre iné bytosti.
Resumé
So svojou slabosťou sa podeľte len s tým, kto ju unesie. Unesie ju ten, kto je s vlastnou slabosťou vysporiadaný a preto má pochopenie pre slabosti iných. Kto neporozumel svojej slabosti, tomu cudzia slabosť zosilní jeho vlastnú a začne sa brániť útekom alebo útokom. Vzniká nám tu zaujímavý paradox – silná a slabá slabosť. /Predsa len sú laici vtipnejší, než fyzici./
Poznámka redakcie: Sila človeka rozmenená na drobné – na vieru v seba, nádej a jediný zámer.
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a pridajte k nim svoje.
