Krúti sa vám hlava, zviera žalúdok aj hrudník, srdce búši ako o závod. Je vám to úplne jasné. Za krátkych 5 minút to skončí. Strach sa mení na paniku a zúfalstvo. Toto nie je prípad potápača, ktorému sa minul kyslík, ale príbeh človeka, ktorý už nemá ani hlt dýchateľnej sociálnej atmosféry. Že je to prehnané? Zďaleka nie. Je to bežná každodenná realita. Len tá smrť prichádza oveľa pomalšie. Na kyslíkový dlh sa dá živoriť aj celý život. A čo je to za život bez kyslíka? Je to život v spoločnosti naplnenej sociálnou kyselinou sírovou, ortuťou a olovom bez možnosti dýchať svoje myšlienky a sny. Spaľovacie motory sú šuvix proti duševným výfukovým plynom. Prečo nevieme spolu taktne životom dýchať?
Na jednej strane je to strach z blízkosti a odhalenia vlastnej slabosti, na strane druhej zase strach z ďalšej pridanej bolesti. Veď všetci dobre vieme, čo to je priložiť na svoje ramená ešte aj cudzie bremená. A čo teraz budeme svorka zbabelých kojotov? Budeme sa nebodaj betónom chrániť a všeho zlého sa strániť?
Všimli ste si, koľko ľudí má alergickú nádchu, chronickú obštrukčnú chorobu pľúc a astmu?. Spirometria neodhalí nevyrieknuté slová, odmietnutia, zákazy a príkazy. Títo pacienti sa nemôžu prejaviť svojím žitím. Najskôr nemôžu dýchať a potom sa nemôžu už ani vy…ť. A čo tak typický atopický ekzém? Koža je pre človeka ako neoprén. Keď je však prostredie jedovaté, tak život vyhodnotí, že sa treba viac brániť a kožu znova obnoviť. Od úsvitu do noci až k nepríjemnej nemoci. Tak dlho sa chodí s vlastnou kožou na trh, až vyrazí ekzém. To si fakt niekto myslí, že spoločenskú aroganciu, psychoteror a iný socialhoror zahojí kortikoid? Leda tak asteroid. Dá sa to však aj inak.
Tak ako si dokážu vzájomne pomáhať potápači hltom kyslíka, aby sa spolu v zdraví vrátili z hlbočiny – výpravy za poznaním, tak je možné vzájomne dýchať – vytvárať priaznivú atmosféru plnú porozumenia a náklonnosti.
Tak ako sa postupne potápači učia zvládať väčší tlak pod hladinou, orientáciu v priestore, správnu manipuláciu s kyslíkom aj dusíkom, aby nebodaj nedostali Kesonovu chorobu, tak aj človek rozumný sa učí postupne zvládať tlak v problémoch, orientáciu v prostredí, narábanie s telom aj dušou. Všetko má svoje pravidlá, kto sa chce v spoločenských vodách potápať, nesmie ich zanedbať.
Epiktétovo pravidlo – Človek má dve uši a jedny ústa, preto má 2x viac počúvať ako hovoriť /a pritom premýšľať čo je za vysloveným./ Doba dutých vŕb sa minula, doba spovedelníc skoro tiež, ale aj tu sa prejavil človek činorodý. Vymyslel si ChatBoty, aby mal menej roboty a viacej samoty. Nech mu je teda „samota ľahká“. Amen!
Pravidlo úmyslu a výsledku – Vaše úmysly môžu byť úprimné, ale výsledky môžu byť útrpné. Ako a Čo chce niekto pri vás dýchať musíte najskôr zistiť, pochopiť a xkrát vyskúšať, aby ste toho chudáka ešte viac nepridusili. Nevnucujte svoje predstavy nikomu nasilu ako nevyžiadanú poštu. Chcete aby vás označili za spam?
Pravidlo neviditeľnosti – Žiara reflektorov prináleží hercom a nie potápačom. Kyslík priaznivej atmosféry môžete poskytovať bez cavykov, povykov aj ďakovných nárokov. Kyslík tiež nevidíme, ale keď dochádza, hneď vieme o čo ide.
Pravidlo štedrosti – Pokiaľ sa bojíte, v kúte stojíte a fňukáte: „Nedám, sám mám málo“, tak ste to v skutku nevytvorili vy. Kto vie totiž tvoriť dýchateľnú atmosféru, vie ju vytvoriť zas a znova. Pochopenie sa predsa nedá minúť za pár minút ako kredit v telefóne.
Pravidlo zodpovednosti – Neprilievajte svoj jed do spoločnej vody. Kritika, výčitky, závisť a nenávisť sú prvotriedni zabijaci. Najskôr si tohto elixíru chlipnete vy a potom ponúknete ostatným. Vo svojej vode je každý sám a v oceáne sme všetci spolu.
AntiPravidlo „spasiteľa“ – Obetavých sú tu plné cintoríny a aj z ega „záchrancu – spasiteľa“ sa dá postaviť monumentálny náhrobný kameň. Buďte radšej normálni smrteľníci, aby vás nebolela hlava z nosenia svätožiary a hlavne, aby ste sa s ňou vošli do dverí, potom vašim zámerom aspoň každý uverí.
Pravidlo zachovania života – Bez dekompresnej komory potápač kolabuje, aby ste neskolabovali aj vy, potrebujete čas a priestor na svoje úvahy a sny, kde je ticho a okrem vás nikto.
Resumé
Ak dokážete svoju vlastnú atmosféru v pokoji a zdraví dýchať, klobúk dolu, nie je to tu až tak bežné. Keď máte čo len jedného jediného človeka vo svojej blízkosti, pri ktorom môžete svoj život dýchať z plných pľúc, tak máte neuveriteľný dar. Chráňte si ho, pozorne to kopírujte a potom s chuťou svoju kyslíkovú fľašu natlakujte. Vám sa bude ľahšie dýchať a sem-tam poskytnite glg aj ľuďom okolo, aby sa z „toľkej všadeprítomnej lásky nezadusili“, lebo dýchateľnej atmosféry – atmosféry porozumenia nikdy nie je dosť.
Na lepšie dýchanie je tu malé dychové cvičenie, medicínsky fór:
Príde do ambulancie doktor a povie: „Navrhujem vyšetrenie spirometrom, či vyhovujete všeobecným parametrom dostatočne /sociálne/ uduseného človeka. Potom sa uvidí, či treba ešte pridusiť.
Poznámka redakcie: Bacha aby vám toto nevyrazilo dych…..
Zaujali vás myšlienky v tomto článku? Napíšte na lenka@atelierresume.eu a doplňte tam svoje.
