List na rozlúčku
Keď budete čítať tento list, už nebudem medzi živými. Rozhodla som sa ukončiť svoj biedny ľudský život – utopením v akváriu.
Prečo? No, lebo po absolvovaní niekoľkých hlbokých ponorov, /chodila som do kurzu „Hĺbkový ponor až do dna vlastnej minulosti“/ som uzrela svoj minulý život. Bola som zdesená. JA som prežila svoj minulý život ako morská panna! JA, ktorá som odvodzovala svoj šľachtický pôvod od vyspelej mimozemskej rasy Vulkáncov, som bola takýmto tvorom, či skôr potvorou! Vysvetľuje to síce moju lásku k moru, lodiam a majákom, ale má to aj svoje negatíva.
Najväčšia trauma pre mňa bola, že som bola vlastne celé tie roky kanibalom. Láska k morským živočíchom sa prejavovala hlavne na tanieri. Bože!!! Upadla som do ťažkej depresie. Nezaberal alkohol ani tabak. Zvažovala som aj odbornú psychoterapeutickú pomoc pani kolegyne Cvokovej, ale stud mi v tom zabránil.
Dopustila som vodu do nášho domáceho akvária, nakŕmila rybičky, aby ma neobžierali a ponorila sa do neho….
Nesmiem však opomenúť právne záležitosti, preto pridávam rozpis vlastníctva. Celý svoj hmotný majetok, t.j.: Obrovskú zbierku mušlí, 2 obrazy majákov, 1 model pirátskej lode, 1 balíček morskej soli, 3 námornícke tričká a 2 konzervy tuniaka venujem charite, /na to určite čakajú/.
Nehmotný majetok, t.j.: Nekonečnú zbierku absolútne geniálnych nápadov, úvah a snov zasielam myšlienkovým teleportom celému Univerzu, /dúfam, že to ocení/.
Resumé
Moja morská panna je výmysel, priam až hoax. Tak neverte každému na počkanie, čo vám povie o minulom živote. Viera je predsa o poznaní. Každý bod súčasnosti je zákonitou výslednicou našej minulosti, či už múdrosti, alebo hlúposti.
Poznámka redakcie: Morská panna, ale aj niečo iné z rozprávkovej ríše pána Andersena:
